Je to podľa mňa pochopiteľné, vzhľadom k skúsenosti, ktorú zo socialistickým zriadením máme a k neslobode ktorú reprezentovalo. Veď fakt je ten, že súčasným sociálnym demokratom hrajú na akciách len hviezdy buď dávno minulé, alebo predajné curvy. Viď. v Čechách Michal David a jeho potratové disko, či pani Helenka Vondráčková - prominentka niekdajšieho režimu. U nás Paľo Hamel so svojou Medulienkou, či za prachy komukoľvek hrajúci Desmod.
Naproti tomu, vezmime si kapely a hudobníkov s vkusom. Tak poporiadku. V Čechách najpopulárnejšia kapela Kabát, silno antibolševická. Sám líder Pepa Vojtek naspieval text Fanánka (Tři sestry), ktorý je snáď najlepšou výpoveďou o ich zmýšľaní (co je podezřelý to je levý). Samotný Fanánek a teda aj punkové Tři sestry svoj názor na socialistov hovoria dostatočne nahlas pri každej príležitosti. Keď vravíme o punkáčoch, nemôžme obísť najväčšiu legendu v Čechách, a to Visací Zámek, kde snáď nikto, kto pozná ich postoje a texty nepochybuje o tom, že komunisti sú nehodné zriadenie a všetci kvázi moderní socialisti patria na poriadny „punkový pranier“. Pekným dokladom sú aj samotné básne Jana Hauberta (Visací Zámek), kde reflektuje od nákupu v obchode až po magnetofónové nahrávky a odpočúvacie praktiky bývalého režimu snáď všetko.
Skrátka pamäť punkáčom nechýba. Ostatne, veľmi podobne sú punkáči na tom aj u nás. Zóna A aj Slobodná Európa sú jasne vyhranené v svojich politických názoroch a je zjavné, že sú čisto pravicovo (cháp občiansky pravicovo) orientovaní. Koník (Zóna A) vravieva, že nebude už spievať politické texty, veď načo, oni politicky vyhrali v novembri a už bude spievať len o láske, pive a babách. Whisky (Slobodna Európa) je často angažovaný v rôznych občiansko - kultúrnych akciách, kde je neraz jasný politicky kontext. Veď už na začiatku keď v 89. robil bedňáka u starej Tublatanky, tak bez problémov zapožičali (samozrejme samotná podotýkam stará Tublatanka) svoj aparát na ozvučenie na námestí v prvých novembrových udalostiach. A podobne sú jasné postoje aj takých kapiel ako Živé Kvety (Peter Bálik redaktor .týždňa), Vandali, zároveň aj metalový Čad (kto sa kedy rozprával s Pištom z Čadu, má úplne jasno) či Kosa z Nosa atď. . Nikto z nich nie je lavicovo orientovaný pokiaľ mi je známe. Ostatne asi najpregnantnejšie svoje kritické postoje, a nie len voči „sociojebalistom“, ale voči celej spoločnosti, autokracii a eštebákom formuluje kapela Karpina. Neboja sa kritiky aj najvyšších miest kde jasne kritizujú predstaviteľov štátu, cirkvi, až po rádového Slováka všetko čo je podľa nich hodné kritiky a výsmechu (nezabudnem, keď som počul prvý krát niekedy v roku 1993 ich kritiku Mečiara, (hrali už dávno predtým, než som ich ja objavil), bola takým nádherným výsmechom, a to ešte väčšina národa spala). Je málo kapiel u nás, ktoré by tak jasne formulovali (a často krát veľmi jasne, až tvrdo vulgárne - oprávnene) občiansky názor.
No nie len punkáči vedia formulovať svoje názory jasne.
Zoberme si hlbší underground. V metale je to úplne obdobné. V Čechách kapely ako Doga, či bývalá kráľovná heavy metalového neba Lucie Bílá, ale aj Petr Janda (Olympik), nemajú problém dokonca hrať pre občiansko - demokratické strany na mítingoch a verejne podporovať tú ktorú stranu. Arakain (a hlavne už samostatne hrajúci Aleš Brichta), Vitacit, Debustrol, Torr, Harley, Alkehol, Kryptor, už spomínaný Kabát, Doga a mnoho ďalších, je veľmi jasne definovaných a textami vyhranených voči komunizmu a často krát aj voči fašizmu ako k jasne zločineckým ideológiám. Dokonca sa v Českom thrash metale vyvinula v deväťdesiatych rokoch taká zvláštna odnož albumov, ktorá by sa dala nazvať niečo ako protest songy. Hymnou tohto obdobia je určite pesnička Protest od Debustrolu, ale napríklad album Time 4 Krime od Kryptoru je celý protest songový, aj keď všetky ostatné počiny tejto kapely sú skôr sadistic thrash. Skrátka bola doba, kedy protestné songy, a nie len kritizujúce súčasné spoločenské pomery, ale aj reflektujúce minulosť, to jest komunizmus, silne zaznievali u každej z týchto kapiel a objavujú sa motívy textoch do dneška.
Ešte v hlbšom undergrounde, teda v podzemí samotného undergroundu, je tento postoj úplne dominantný. Nepoznám trash metalovú, alebo death metalovú, ani inak metalovú kapelu ktorá by ospevovala komunizmus a socializmus. Ani v Čechách ani na Slovensku. Je fakt, že nepoznám všetky garážové grupy, ale snáď je zrejmé, že keď aj niekto taký je, je to skôr výnimka potvrdzujúca pravidlo. Samozrejme, je jasné, že jednotliví členovia kapiel, môžu mať individuálne názory a postoje, ale kapely ako celok, prípadne lídri týchto kapiel jasne deklarujú antiboľševický postoj.
Skrátka český aj slovenský underground, keď uchopuje politické témy, tak ich uchopuje spravidla veľmi rozumne a jasne. Nerobí to cielene a často, ale je zrejmé z textov a osobných postojov jednotlivých členov kapiel, že komunizmus a ideály sociálnej demokracie - tej v našich končinách (ideálmi by som to nenazval, skôr prežitkami konceptov 20. storočia) sú pre nich trápnou a dávno prekuknutou snúškou lží a klamstiev. Skrátka pamäť každému súdnemu človeku funguje a na našu skúsenosť spred novembra 89 nemožno zabudnúť, ani ju inak pretvoriť ľúbivými rečičkami. Ostatne komunizmus, či socializmus u nás, teda v Československu bol výrazne iný ako trebárs v Maďarsku, Poľsku, východnom Nemecku či v Juhoške. Naši komunisti tvrdo prenasledovali akýkoľvek pokus o slobodné vyjadrenie názoru a potierali zvlášť štýly o ktorých hovorím (počnúc bigbítom, punkom či metalom). Práve naopak čo povoľovali a tolerovali, bolo trápne disko. Veď nech si len pamätníci spomenú, koľko diskoték bolo zakázaných kedysi a koľko zrušených koncertov. Ten pomer je jednoznačný. Najskôr aj preto je naša vnímavejšia spoločnosť ďaleko citlivejšia na pseudo - ľavicové populizmy.
Samozrejme, že kapiel a príkladov je ďaleko viac, než len tento zlomok, ktorý som vypichol v tomto odstavci. Nie je dôležité spomenúť všetkých a všetko, chcel som len poukázať na tento uhol pohľadu, ktorý som si všimol. A osobne musím podotknúť, že som tomu rád. Nech si ohavné disko a pop hrajú a spievajú o čom chcú, našťastie je dosť veľa nadaných umelcov, ktorí sa neostýchajú hovoriť svoje názory pregnantne. Kiež to tak vydrží navždy.
