A to Barack Obama a s určitou pravdepodobnosťou Mitt Romney. Osobne by som mal dosť problém si vybrať komu dať svoj hlas, a možno by som voliť ani nešiel. Obama ma moc nepresvedčil a Romney mi vôbec nevonia. Ale tu nejde predsa o mňa, ja ani keby som chcel voliť nemôžem, skrátka Američanom túto voľbu nezávidím. No bez ohľadu na to či Romney nakoniec prejde republikánskymi primárkami alebo nie, chcem sa upriamiť na skutočnosť, že Romney je prvý mormónsky kandidát na túto funkciu v histórii. Na Slovensku sa o mormónoch až tak veľa nevie, rád by som ich trochu priblížil, len v krátkom exkurze ako vznikla táto cirkev.
V roku 1833 Joseph Smith pridal už k názvu založenej cirkvi Ježiša Krista dovetok svätých posledných dní a vznikla tak cirkev v skratke nazývaná mormóni.
Ale vráťme sa trochu späť. Keď si začneme študovať dobové materiály, poľahky sa dopátrame k zaujímavým zisteniam overiteľným ešte aj dnes.
V marci roku 1826 uznal sud v Bainbridgri (štát New York) dvadsaťjeden ročného muža vinným tým, že je “neukáznenou osobou a podvodníkom”.
Do tejto doby je to všetko, čo bolo známe o Josephovi Smithovi, ktorý sa na súde aj priznal, že spreneveril peniaze občanov zorganizovaním nezmyselných zlatokopeckých expedícií. O štyri roky sa jeho meno objavilo v novinách (stále si ich môže, kto má záujem, prečítať) v súvislosti s tým, že objavil “Knihu Mormon”.
Smith mal dve základné, obrovské výhody, ktoré väčšina šarlatánov a luhárov nemala. Jednak pôsobil v neskutočne zbožnom okrese, v ktorom sa rozvinulo viacero náboženských siekt. Ľudia tu podliehali náboženskému šialenstvu takým tempom, že nakoniec už ani nebol nikto, kto by mohol ešte konvertovať. Po druhé, v oblasti jeho pôsobnosti, na rozdiel od obrovských, nanovo obsadzovaných území po Indiánoch, sa dali nájsť stopy dávnejších civilizácií. Po jednej vyhynutej indiánskej civilizácii tu ostalo množstvo pohrebných mohýl, v ktorých sa našlo mnoho artefaktov z kostí, z kameňa, medi a tepaného striebra.
Smithova rodina tu mala nie príliš prosperujúcu farmu a v jej okolí bolo takých lokalít hneď osem.
V tej dobe existovali vedľa seba dve dosť šibnuté skupiny, ktorých stúpenci boli fascinovaní týmito vecami. Prví boli zlatokopovia, ktorí dúfali, že sa ľahko dostanú k peniazom a druhí zase ľudia veriaci, že nájdu miesto odpočinku strateného izraelského kmeňa.
Smith bol dosť mazaný na to, aby sa mu podarilo pôsobiť v oboch skupinách a tak sa mu podarilo spojiť hrabivosť s amatérskou antropológiou.
Pri čítaní týchto príbehov je jednému až trápne a zároveň až trápne jednoduché bolo zistiť pravdu. O čo vlastne v príbehu ide?
Joseph Smith jedného dňa oznámil, že ho navštívil (trikrát samozrejme ako je dobrým zvykom) anjel menom Moroni. Tento anjel ho informoval o knihe ktorá je napísaná na zlatých doskách a v nej je vysvetlený pôvod ľudí v severnej Amerike a taktiež pravda o evanjeliách. Obsahuje tiež zmienku o dvoch magických kameňoch zvaných Urim a Tumim, ktoré podľa Starého zákona nosievali veľkňazi v náprsníku svojho rúcha. Tieto kamene mu mali pomôcť s prekladom tejto knihy. Po prekonaní množstva prekážok sa mu konečne podarilo knihu aj kamene doniesť domov. Stalo sa tak 21. septembra v roku 1827, osemnásť mesiacov po tom, ako bol uznaný vinným zo spáchania podvodu a hneď sa pustil do prekladu.
Ako sa ukázalo, boli to takzvané zápisky histórie strateného izraelského kmeňa, ktoré spísali starovekí proroci od Nefima, syna Leviho, ktorí akože opustili Jeruzalem zhruba 600 rokov pred Kristom a vydali sa do Ameriky.
A ako to, že knihy majú práve takú podobu? Smith odmietal komukoľvek knihy ukázať, (nad tým, koľko by vážila kniha zo zlata, a či by sa vôbec dala odniesť v rukách sa inteligentný čitateľ ani nemusí pozastavovať, základnú fyziku radšej opomenieme) tvrdil, že kto by na ne čo i len očkom pohliadol, okrem neho samotného samozrejme, stihne ho okamžitá smrť. Lenže narazil na jeden problém. Smith bol dozaista veľmi zhovorčivý a schopný debatér a spriadač príbehov, lenže bol čiastočne negramotný. Teda aspoň v tom zmysle, že vedel trochu čítať ale už nevedel písať. K zachyteniu svojho nápaditého diktovania potreboval nutne pisára.
Tým sa najprv stala jeho žena Emma a potom neskôr, keď bolo treba viacero rúk, jeho nešťastný sused Martin Harris. Tento chudák zastavil svoju farmu vysokou hypotékou a prisťahoval sa bližšie k Smithovcom. Pri práci sedel v jednej časti kuchyne oddelenej plentou a zapisoval, čo mu Smith v druhej časti s knihou a kameňmi diktoval. Samozrejme dostalo sa mu varovania, že keby sa len očkom pokúsil zazrieť knihu alebo proroka, padne k zemi mŕtvy. Samozrejme že toto sa nepáčilo prakticky založenej žene pani Harrisovej, ktorá z toho nič nemala. Nakoniec ukradla prvých stošestnásť stránok a vyzvala Smitha, nech zopakuje ich obsah, čo samozrejme vzhľadom k jeho schopnosti prijať zjavenie predsa nemôže byť problém.
Toto sa ukázalo ako skutočný problém, ale vynaliezavý Smith sa vynašiel, bolo mu zoslané ďalšie zjavenie. Nedokázal síce už replikovať originál, ktorý sa mohol medzitým dostať do rúk diabla, ale predvídavý Hospodin mu dodal niekoľko menších dosiek, na ktorých bol napísaný ten istý príbeh akurát samozrejme teraz už priamo od Nefiho. Po vynaložení veľkého úsilia sa Smith vrátil opäť k prekladaniu. Situácia si však teraz už vyžadovala aby za plentou sedelo viacero pisárov, a keď bol celý preklad dokončený, pôvodné dosky boli dopravené do neba, kde sú dozaista dodnes.
Po prečítaní (aj letmom) knihy Mormon zistíte, že príbehy sú plagiátom plagiátu. Dvadsaťpäťtisíc slov je prevzatých zo Starého zákona, dvetisíc slov z Nového, z tristopäťdesiat mien je rovných sto použitých priamo z Biblie a ostatné sú veľmi nápadne podobné. Slová “a stalo sa” nájdeme v knihe najmenej na dvetisíc miestach, čo má nepochybne uspávajúci účinok. Dokonca jedna z kníh sa symbolicky volá “Kniha Ether”.
Smith, tak ako mnohí iní náboženskí vodcovia pred ním, dokázal predkladať božie zjavenia v obdivuhodne krátkych termínoch a často krát tak, ako mu vyhovovali. Nakoniec ale zašiel príliš ďaleko a skončil násilnou smrťou, ale ešte predtým stihol exkomunikovať väčšinu nešťastníkov, ktorí patrili k jeho prvým stúpencom a boli prinútení zapisovať jeho preklad.
Celý tento príbeh (a nie je tomu zďaleka po prvý raz a ani nie posledný) stále vyvoláva otázku ako sa môže stať, že sa zjavný podvod pred našimi očami zmení na uznávané náboženstvo.
Smith si musel dozaista myslieť, že bolo snáď až príliš ľahké získať nevinných úbožiakov, aby uverili všetkému čo im narozprával. Všetky dobové správy, a to aj tie od jeho nepriateľov naznačujú, že sa vyznačoval veľkým osobným kúzlom, autoritou a výrečnosťou, čiže určitou vodcovskou charizmatickosťou svojej osoby. Zároveň bol nesporný cynik, keď pravidelne využíval svoje zjavenia na to, aby sa buď označil ako najväčšia autorita, alebo aby zdôvodnil, prečo sa má jeho stádo vzdať svojho majetku v prospech neho, alebo prečo môže spať s každou ženou, ktorá je k dispozícií.
Takíto guru a vodcovia kultu sa rodia stále.
Aby však náboženstvo prežilo aj po smrti svojho zakladateľa, musí (a tým sa aj preukazuje ľudská účasť na vytváraní náboženstiev) aktualizovať svoje dogmy. Toto sa mormónom nedá uprieť, naozaj sa s niektorými postojmi popasovali bravúrne. Tak napríklad v situácii, kedy text jednej svätej knihy hovorí niečo, čo je väčšinou už brané ako opovrhnutie, postupujú rovnako ako v prípade, keď sa ich záľuba v mnohoženstvo stala podľa federálnych zákonov trestná aj v samotnom božom štáte Utahu. Skrátka mali ďalšie “zjavenie”, v ktorom sa dozvedeli mimo iné aj to (zhruba v dobe prijatia zákona o ľudských právach v roku 1965), že i černosi sú vlastne tiež ľudia.
Nádherne sa vysporiadali s problémom čo s ľuďmi, ktorí žili pred pravými a nefalšovanými zjaveniami. Dajú sa skrátka pokrstiť za mormónov so spätnou platnosťou aj po vašej smrti. Každý týždeň sa v mormónskych chrámoch koná zvláštny obrad. Veriaci sa stretnú a dostanú určitý počet mien zomretých, ktorým majú modlitbou umožniť prijatie do svojej cirkvi. Následne vytvorili obrovskú, gigantickú genealogickú databázu, umiestnili ju v Utahu a stále ju dopĺňajú o ľudí, u ktorých bol umiestnený záznam o narodení, svadbe a úmrtí. Skoro by sa až žiadalo nasledovníkom Smitha blahoželať, že vymysleli riešenie, aj keď trochu prostoduché, ktoré dokáže aj retroaktívne zaradiť kohokoľvek do svojej cirkvi.
No toľko len úvodom ako vznikla jedna z cirkví, o ktorej podľa mňa budeme počuť čím ďalej tým viac a častejšie. Avšak nemali by sme zabúdať, že mnohé náboženstvá majú svoj vznik veľmi banálny, často krát plagiátorský, ale našťastie u niektorých si to (tí, ktorých to naozaj zaujíma) vieme aj trocha overiť.
Zdroje: dr. Fawn Brodieová – No Man Knows My History
Christopher Hitchens – God is not Great
Kniha Mormónova
