Vravím - už dlhšie ma to škrie ako je možné, že ešte v 21. storočí si niekto dokáže myslieť tak nemorálnu predstavu, akou je všeobecný koncept pekla. Čo to musel byť za chorý mozog, ktorý takýmto spôsobom popísal predstavu o posmrtnom živote. A čo by to muselo byť za otrokára a sadistu, čo by takúto predstavu aj uskutočnil.
Žiaden čo i len trochu morálny a humánny človek sa s týmito myšlienkami nemôže stotožniť, tobôž ich akceptovať ako morálne zaväzujúce pre svoj život. A pri prijatí tej klasickej predstavy by nemohol ani akceptovať jej tvorcu. Štandardná predstava pekla je taká, že nehriešnici skončia v raji a hriešnici skončia v pekle, a to na večné veky, kde budú mučení a týraní po zvyšok času, teda navždy. Keď sa nad touto doktrínou zamyslíte a nie ste úplne na zadné nohy postavený fundamentalista, tak sami musíte uznať, že takéto niečo odporuje aj tej najhnusnejšej možnej diktatúre aká na svete je. Opomeňme teraz to, že za hriešnika je považovaný aj ten, kto sa a priori neskláňa pred Ježišom a jeho otcom bez ohľadu na to, že v skutočnosti môže žiť veľmi morálnym životom. Tak možnosť absolútneho a totálneho trestu je nonsens a sadizmus v najodhalenejšej podstate. Z takéhoto trestu niet úniku, niet nápravy, niet záchrany. Totálne otroctvo. Nebeská severná Kórea, absolútne peklo. S tým rozdielom, že zo severnej Kórey sa dá odísť aspoň tak, že umriete. Toto sa z pekla už nedá.
Zaujímavé je, že v dobách Mojžišových Vás po smrti už nikto ďalej nemučil, skratka ste prestali byť a nikto Vás nedeptal (pokiaľ ste nešli do raja) predstavou absolútneho utrpenia navždy. Až myslím s Pavlom sa objavuje táto myšlienka posmrtného života aj keď v kanonizovanej biblii zmienku takto explicitne napísanú nenájdete. Celý koncept sa prepracoval až niekedy v stredoveku a slúžil primárne na vzbudzovanie strachu a obáv z posmrtného života u slaboduchejších ľudí.
Skrátka, z pekla niet úniku už nikdy. To znamená, že každý, kto sa raz doňho dostane, nemá absolútne žiadnu šancu k náprave a k vymaneniu sa z neho.
Čiže neskončí tam len masový vrah, ale v princípe aj ateista či budhista, ktorý inak mohol žiť svoj život veľmi šťastne a rozumne. Aspoň takto nám to predostiera tá klasická predstava. No a najväčší morálny bluf je vtom, že s touto vedomosťou by niekto iný mal žiť v raji. S vedomosťou, že v pekle sa ostatní smažia a trpia navždy, a ja si slastne užívam rajskej pohodičky.
No chcel by som vidieť toho egoistického a morálne zúboženého jedinca, ktorý si bez problémov užíva v raji s vedomím, že napríklad jeho dcéra alebo syn sa smažia v pekle len preto, že sa neklaňali tomu správnemu božstvu. A čo by to muselo byť za žiarlivého, malicherného a sadistického boha, aby vôbec takýto model posmrtna vymyslel a prevádzkoval.
Skrátka vravím ten, kto vymyslel tento koncept, respektíve túto ľudskú predstavu bol podľa mňa načisto šialený. Vymáhať vieru a poslušnosť strachom z večného zatratenia je pre mňa absolútne neprípustné. Najhoršie je pokiaľ niekto tieto predstavy vštepuje deťom, pretože deti sú ďaleko náchylnejšie veriť všetkému od dospelých autorít naozaj doslovne a ich predstavy môžu byť naozaj veľmi živé. No a z toho môžu vznikať neskutočné traumy po zvyšok celého života. Skrátka, pokiaľ v dnešnej dobe ešte niekto stále verí v takéto hlúpe ľudské predstavy, a to podotýkam, sú len ľudské predstavy o veciach, o ktorých podľa mňa nemá nikto ani páru, tak je v skutočnosti veľmi obmedzený a málo uvažujúci.
Myslím si, že nikto, kto Vám tvrdí, že vie ako to je po smrti a nedajbože vie, že v pekle je to presne takto, tak v skutočnosti nevie nič. Domnievam sa, že dotyčný nemá o žiadnu mentálnu schopnosť viac ako Vy alebo ja. Ani ja sám nemám o žiadnu mentálnu schopnosť viac ako niekto iný. Ten, kto zaručene tvrdí, že vie, tak spravidla buď klame, alebo je popletený sám sebou. Opakujem, myslím si, že dotyčný nemajú ani páru. A ľudské predstavy sú v tomto spravidla zlým a veľmi hlúpym vodítkom, nech sú od kohokoľvek.
Jedno vieme však isto, mnohí z nás majú v sebe toľko morálnej sily, dobroty a zmyslu pre spravodlivosť, že vedia, že takáto predstava je zavrhnutiahodná, pokiaľ chcú prežiť svoj život dobre a bez fiktívneho strachu.
