Gbely. V tomto roku sa podarilo zorganizovať požehnanie dvojkríža, ktorý strýci zasvätili byzantským učencom a slovanským vierozvestcom Cyrilovi a Metodovi. Dvojramenný kríž v polovici júna požehnal kukučínovský farár, miestny rodák Eduard Pecha. Vyzdvihol prínos cyrilo-metodskej misie a jej 1150 rokov trvajúci odkaz. Pre uctenie ich odkazu vystúpila členka činohry SND, zaslúžilá umelkyňa Eva Kristínová s prednesom staroslovienskeho Otčenášu a recitáciou Proglasu.

Veža zatiaľ nebude
Plánovaná vyhliadková veža ešte nestojí, nie je povolená stavebným úradom, no namiesto nej zatiaľ ako zázemie pre táborníkov slúži neveľký drevený altán.
Pre nedoriešenú prístupovú cestu nebolo vyhliadkovú vežu možné vystavať. Mesto na podporu tejto iniciatívy muselo spracovať zmeny územného plánu pre lokalitu Ostrý vrch. Mestskí poslanci tiež schválili kúpu pozemku, ktorý bude slúžiť ako prístupová komunikáciu ku kóte Ostrý vrch s prepojením na cyklotrasu Gbely – Adamov, informuje o tom mesačník Gbelan z júna 2014.
Podľa Alexandra Kollára, jedného z Gbelských strýcov, k iniciatíve kultúrne kultivovať jeden z najvyšších bodov mesta ich motivovalo rozhodnutie obohatiť miestnu kultúru stretnutiami na kopci pri vatrách, povedal pre SkolskyServis.sk v roku 2013.

Slávnosť posvätenia Cyrilo-metodského kríža sprevádzali svojimi hudobnými vstupmi gbelský spevácky zbor Senior a mužský súbor Mužáci z blízkych moravských Mikulčíc.
Pri tejto pre miestnych významnej kultúrnej udalosti odovzdal prítomný predseda holíčskej Matice slovenskej Pavol Mihál pamätnú Zlatú knihu Matice Slovenskej do rúk Miroslava Jureňu.
Tento rok Gbely pribudli na zozname Cyrilo-metodského pútnického chodníku
Záhorie je rázovitou oblasťou, kde sa dohovoríte najmä po „záhorácky“ - írečitým západoslovenským nárečím. Blízko pri hraniciach s Moravou, východočeským regiónom, nachádza sa bývalé olejárske mestečko Gbely. Leží na úpätí Chvojnickej pahorkatiny a je najmenším mestom na západnom Slovensku.
Údolím preteká rieka Morava. Dnes tvorí štátnu hranicu, no v minulosti bola tepnou Moravského kniežatstva. Po zániku Veľkej Moravy význam tejto oblasti poklesol. Na počiatku dvadsiateho storočia tu miestny občan Ján Medlen náhodou objavil v mokradiach, na svojej roli, prírodný únik podzemného plynu. Ten umne zužitkoval na vykurovanie domu pri roli. Raz, nešťastnou náhodou prišlo k výbuchu. Tak na seba upozornil vtedajšie úrady, keďže Medlen býval neďaleko železničnej trate.
Za čas sa z malej zväčša poľnohospodárskej obce stalo olejárske centrum s veľkým významom pre Rakúsko-Uhorskú monarchiu, neskôr Československo. Ropa sa tu ťažila takmer 80 rokov, dnes sa mesto orientuje najmä na cestovný ruch, prevažne v rekreačnej oblasti Adamov, kde sa nachádza riečny prístav a rekreačné stredisko. Oblasťou prechádza niekoľko cykloturistických ciest. Mesto pretína tiež záhorácka Vínna cesta a Cyrilo-metodský pútnický chodník.
Na Ostrom vrchu sa pravidelne konajú stretnutia priateľov prírody pri ohni, dobrom jedle a víne. Gbelskí strýci tu aj tento rok organizujú polnočné Silvestrovské stretnutie s vyhliadkou na ohňostroje v blízkom i vzdialenejšom okolí.
