Ako prišlo k spoluprácimedzi vami a petrovským divadlom?
Do Petrovca ma priviedol JanDorča v roku 2000. Spoznal som tu ľudí z divadla VHV a mňaosobne veľmi oslovil ich entuziasmus, ale aj chuť nebáť saa progresívne posúvať divadlo k modernizácii. A to je dobre,pretože k modernejšiemu pojatiu divadla má blížsie mladá generácia. Tá mazaujíma najviac. Za pár rokov z nich budú dospelý ľudia a oni budúovplyvňovať svet, v ktorom my budeme žiť. A je nakoniec iba na nichaký ten svet bude, teda aj to, či tradícia divadla v Petrovci prežijea aká bude.
Ako ste sa našli v Prahea prečo ste tam zostali?
Keď sa rozdeľovaloČeskoslovensko, študoval som v Brne a predpokladal som, že sa poštúdiu vrátím na Slovensko. Lenže v tej dobe bola pri moci mafiánska vládaVladimíra Mečiara a časť slovenských intelektuálov, ktorá mi bola svojimipostojmi blízka, emigrovala do Česka. V tej dobe som Slovensko začalvnímať veľmi rozporuplne, čo nakoniec pretrváva dodnes. A nešlo leno politiku, ale aj o správanie sa obyčajných ľudí. Dav sa vždy správatak, ako mu to ukazuje vláda – elita. V tej dobe som dostal ponukuz Prahy a prijal som ju, vedel som že na Slovensko nechcem. Prahabola vtedy (a dodnes vlastne je), otvoreným, vzdelaným mestom, v ktorom sazačal stretávať svet. Svojho rozhodnutia neľutujem, ale ani Praha pre mňa niejemestom kde chcem zostať. Považujem sa za človeka na ceste. Dodnes o sebeuvádzam že pochádzam zo Slovenska, ale nebúcham sa národovecky hrdo do hrude žesom Slovák. Na to je moje vnímane Slovenska veľmi kritické.
Prečo sa neustále vraciate naDolnú zem?
Je to súčasť mojej cesty.A taktiež pre možnosti ktoré sa mi tu ponúkajú. Žijem a pracujem voveľkých mestách, plných stresu, vselijakých lákadiel a neustálych vnemov.Ked prídem do Petrovca obklopí ma istý kľud, úplne iná forma ticha než naakú som zvyknutý a tým pádom mám lepšie podmienky na koncertráciu,stretávam iné inšpirácie a to ma baví. Tiež mám rád petrovskú slovenčinu aabsolútne špecifické správanie sa ľudí, ktoré je vrúcne a nenásilné. Aleveľmi dôležitý dovod je práve divadlo VHV. Veľmi in fandímv snahe o prilákanie mladých ľudí k divadlu a kultúrevobec. Taktiež mám veľmi rád generácie starších divadelníkov, Ľuba Majerua som vlastne rád, že tam, kde sa on toľko zasadil o divadlo, jamožem experimnetovať s mladými ľuďmi. Pre mňa je Petrovec tak krásnestarosvetsky kultúrny svet. A cítim že ma tam ľudia majú radi, takže toje dosť dôvodov, nie? Ale možeme pridať petrovskú klobásu a dalšie skvosty.
Ako by ste komentovali ochotnícke divadlov Petrovci, vzhľadom na české, alebo slovenské divadlá?
Divadlo v Petrovci by som nazvalvyspelé. Je to dané už tradíciou. A porovnávať ho s českým, aleboslovenským divadlom nemôžem. Divadlo vždy odráža spoločnosť v ktorej saodohráva. Českému a slovenskému divadlu vojvodí komercia... Náročnejšiedivadelné tituly sa uplatnia na okrajových scénach a potreba divadlomzarábať čím ďalej tým viacej peňazí určuje aj trendy toho čo a ako sa hrá.Ľudia sú tam divadlom vlastne presýtený, kdežto v Petrovci ide vždy oudalosť, ktorá má svoju váhu. Mám taký pocit.
Koľko zaostávame za svetom?
Za svetom zaostávatev takých základných veciach, že sa počas skúšania nekúri v divadle.To by sa v evrópe normálne nestalo. Ale na druhú stranu v Evrópe všeobecneopadáva entiuziasmus, ktorý v Petrovci funguje, to je Vaše plus a jeto vlastne podstatnejšie ako kúrenie.
Európa uznáva ochotníckedivadlo, alebo takáto forma viac nejestvuje?
Uznáva ho a je to preto, žeochotnické divadlo má svoje medzinárodné štruktúry, ktoré dobre fungujú. Je toobčianská činnosť, dá sa povedať až angažovanosť. Ochotnické divadlá majúmnožstvo festivalov po celom svete a sú to veľké udalosti, ktorénavštevujú významný predstavitelia kultúrno-spoločenského diania.
Podľa vás v čom je rozdielmedzi ochotníckym a profi divadlom?
Tých rozdielov je viac. Odtechnického vybavenia divadla, cez mieru talentu ľudív ňom angažovaných, až po divácku obec. Ale divadlo ochotnícke čiprofesionálne je, alebo by malo byť, hlavne umením. Takže ten hlavný rozdielbude z môjho pohľadu v tom, či divadlo produkuje umenie kvalitné,alebo nekvalitné.
Čím sa, okrem divadla zaoberáte?
Začala ma baviť producentskápráca. Vymyslieť projekt, dať dohromady ľudí, zháňať na projekt peniazea zachovať si dostatočný vplyv na to, aby ten projekt dopadol k mojejspokojnosti a mohol som naň byť hrdý. Takýmto štýlom realizujem pravidelnejeden veľký charitatívny projekt, ale venujem sa aj práci pre MIRET -medzinárodnú iniciativu pre rozvoj etnickej tvorby. Organizujeme tvorivé dielnepre talentovanú romskú mládež, podporujeme výrazné talenty, organizujemekoncerty či festivaly. Vačšinou na medzinárodnej úrovni. Ako režisér pracujempre Českú televíziu, kde natáčam mnoritný magazín Q. Je toho veľa, takže vždy keďsa rozhodujem že na nejaký čas dostane v mojom kalendári prednosťdivadlo, vždy to veľmi zvažujem a vyberám si opatrne. Nikdy nerobím ničlen preto, že by som sa nudil. Musím byť presvedčený, že výsledok mojej prácebude mať konkrétny zmysel.
Ešte prídete do Petrovca?
Veľmi ma baví spojovať ľudía to kľudne z rôznych kútov sveta. Práve preto sa do Petrovca sachystám na jeseň 2009. Našiel som tu jeden výrazný talent, čo sa týkascénického pohybu. Rád by som do Petrovca priviedol jeho vrstevníka z Afriky,absolventa tanečnej akadémie v Kodani a pripravil s nimiv Petrovci predstavenie. O petrovci som mu rozprával a veľmi sateší! Sú to dva úplne odlišné tipy hercov, každý pochádza z inej kultúrya som presvedčený že práve toto bude pre našu prácu v Petrovciinšpiratívne. A bol by som rád,keby sa nám podarilo predstavenie prezentovať aj mimo Srbska. Ako projekt,ktorý vznikol vo Vojvodine, v prostredí srbských Slovákov. Aby mal svetaspoň trochu možnosť vidieť, že ľudia tu, sú kvalitní a nemajú sa za čo hanbiť.
