SALÓNNÁ ODVODENINA SLOVENSKÁ
aneb SOS (slovensky saprekladá jako pomóóc!)
Drahí priatelia, slovoSalón, ako dobre tušíte, je odvodenina
od slova salónky. To by mohlo navádzaťna dojem, že salóny
sú zviazané s vianocami. Opak je pravdou. „DOBRÝVEČER!“
Veď toto slovo môže zaznieť v ktorýkoľvek večer v roku!
Akohovorí Galantný jeleň: „Ale zasa – taký dobrý večer… ráno!“
I vtom sa dá nájsťisté „nyvó“ alebo ako my Slováci hovoríme
chochmes. Inák daľšie zaujímavé „slovenské salónnéslovo“
(ďalej len SSS) je „Neokrôchaný“
či dokonca „Škrupulózny. To slovo jeodvodenina od grófa
Skuplözniyho, ktorý bol preslávený svojimi szalónmyv Györi.
Odtiaľto pochádza aj bájnahistorka Antona Bernoláka,
veľkého slovenského zklamanca z Trnavy,
o tom „Ako nám Maďari bohému dojebali“.
Bernolák si vždy myslel že slovo„šavaňó“
(mix červeného vína so sifónom ktoré pila jeho babka,
a on jej hoako malý chlapec čapoval, sám ucucával a vypestoval si
k tomu vzťah, ktorísa v budúcnosti ukázal vážnym), je odvodenina
od niečoho francúzsky lahodného, nonšalantnéhovínového prízraku,
takmer božských charakterov – jedným slovom ŠAVAŇÓ!.
Tú vetuz detstva miloval viac ako svoju vlasť. Keď stareckým hlasom
z obývačky zaznelo vytúžené „Tónko, urob mi šavaňó!“ bol šťastím
bezseba. O veľké životné sklamanie samu však postaral barón Nemýrtem
ktorý ho zasvätil do situácie konštatovaním žesa jedná o maďarské slovo
a jeho význam je bohužiaľ „KYSELÉ“. Bernolákrezignoval, nechal všetko
na Štúra a sám sa venoval už len salónnemu životu,kde neustále ironicky
a priznajme, že s troškou zatrpknutosti glosoval že
Maďari nám bohému doje… báli sme sa o neho.
„DOBRÝ VEČER!“
Mňa kedys zvádzal svetmi hovoriac:
Reč ktorú z domuvyješ, ó, jak je lihá!
Jak biedny nástroj onapre snem prác
čo žitím srdca súa duchu pýcha... ***
Galantný jeleň (Slovák…) je známy zase zosalónov kráľa zvierat
leva. Ten poriadal salóny na striedačku v Galante av Keni.
Veľmi populárne bolo napríklad slovné upozornenie, ktoré sašepotom
šírilo, vždy keď sa dostavila ťava.
„Je tu aj ťava Kamila, čo sinamýšľa, že je najmilšia“.
Ťava do chlieva nepatrí, a brav do púšte raz dva trištyri.
Pardón, to sa nerýmuje… Ťavy do chlieva nepatria štyri,
a brav do púšteraz dva tri štyri!*
Život je života preto sa hlavne pri salónoch na otvorenom
vzduchu môžu prihodiť i smutnéudalosti. Napríklad v Košicoch letel
sokol vôkol, zmokol, prechladola zdochol.
No... čo už... (interpretuje sa blahosklonne).
Ale poďme ku Galantnémujeleňovi, ktorí sa preslávil frekvenciou
slova „DOBRÝ VEČER!“ Vždy to zahlásilza zvuku prudko odštupľovanej
fľašky. Mimochodom – štupeľ: Gróf Rožér štupľomneopakovateľne
vŕzgal. V přítmí hořeli svíce, v nitru se rozvalovala dvanáctáBorovička,
na Uhry padalo šero a Madam Irén naposledy se rozhlédla, je li vše
v pořádku, čačně uchystáno, kdyžtu něco uslyšela. Koně?
Neé (dýchavíčně). To jenom služebná ÁgnesTrápmbergerová přináší
„stříbrný leštěný příbor“ (dále jen SLP). A vzápětí křídla koňských nohou
zazněla zcela zřetelně!Takvskutku, již, konečně! DOBRÝ VEČER!
Snesitelná lehkost pití (SLP)…
Buďme za to dnesbohu vděční, a nerozebírejme ho, dopřejme mu klid.
Všichni usedli. Někdo nasofá, někdo do křesla, někdo na kanape,
někdo se opřel rádoby svůdně o zeď.Hrabě Nikoláš se zásadně stavěl
do dveří. Vyvolával pocit své výjimečnosti tím,že je v tu chvíli zarámován
v nádherném rámu. Slečna Taťána předvedla své malé baletní číslo na téma
intelektuální emigrace a pak se všichni ponořili do hlasu pana Jiřího z Jirčan.
Předčítal své zápisky z cesty do Maroka. Pak četla Nina poezii která jiobalila
když andělé jí křídli pohladili vlas. Vikomt z Kyšic zadumaněseděl v koutě
a přemítal o smyslu života. Četli všichni. U některýchmomentů i spořili se
o smyslu nesmyslného, což místností roznášelo smyslnost
téměř chutě krvavé broskve!
A tu sa dostávamek zmyslu veci – konzumácii!
Konzumovať či nekonzumovať?
Zabudnite na to,práve sme Vám to vyriešili! Konzumovať!
Víno, poéziu, cnosť... Či čokoľvek savám zapáči!
Myšlienky a tóny, jemný dym cigary…
ČO? OGARI!? Salónky a DOBRÝVEČER!
Na Slovensku stojavagónky, oneskorili sa salónky!
S odkazom na MF DNES na Slovensku muselizrušiť niekoľko
salónkov (amatérsky salón), lebo sa ľudia k sebe nevedelidostať.
Čo je avšak častý problém salónov ako takých.
Netreba to vykladať tak,či onak.
Onakô je to jedno, lebo o to nejde.
A nejde ani Oto. Ide oto, to vnímať to, potešiť jazýček
dajakým mokom a dopriať mu to: hojností chutíi okom.
O kom som to chcel písať? Ahá už viem.
O Puškinovi ako sanechal zabiť, o smutnej smrti Jesenina
keď si na hoteli prestrelil hlavua krvou napísal na stenu „Do videnia“,
o jeho matke, ktorá chodila denneSergeja čakať na stanicu ale on nechodil.
O nádhernej ruskej piesni ktoráospevuje toto a mnohé iné trápenia
a o pohári červeného vína, o sviečkachs netrpezlivým plameňom
a tóne huslí vyjúcich na mesiac, na dva, na tri,
na celý život. Či len na chvíľu? A o skutočnosti a úžasnom fakte,
že sme amôžeme sa zísť a pritom sa nemusíme vyslovene stretnúť!
„DOBRÝ VEČER!“
Anály uvádějí příklady dokonalé umělecké formy,
asice salónní věty. Třeba zhýralý opilec Ferencs, jemuž bylo 28 let
a který nakaždý salón výjimečně nádherně se vymydlil a okouzloval vše
kolem sebe. Jen naten večer, jen pro tu chvíli blízkosti umění ve formě
vzletné! A tie vrabcez toho tŕnia, štrnk-brnk (na zdravie) do iného tŕnia.
Jak dojal všechnykolem baru kteří zaslechli
jak šeptá do ucha sličnému Dušanovi!
„Ta vaše krása, pane, ta mě láká!
Však kdyby jste neměl duši sněhuláka,
šel bych s vámi na kraje cest!
Všakza ty kraje pane – nesměl by jste mi lézt!!
Historie onu větu dostatečně ocenila.
Dodnes zdobínejeden homosexuální deníček.
Dokonce Brigitte Bardot, tuhle báseň zaslechla,když jí Jean Cocteau
šeptal mladému a nezkušenému Maraisovi, na salónu v Havaně(Cuba).
Zlomový okamžik! Bardotka s tím pak měla trapas, když toopilá řekla
Caterine Denevue. Od té doby se také datují Delonovy stykys muži.
Galantný jeleň sa len tak jemne zamyslel že čo tomá spoločné
s Borovičkou. A jeho rodnými Uhrami!? Vlastne ... nič. Avšetko.
Pobavil sa na tom a bol za tú myšlienku vďačný, že ho pobavila.
Galantný jeleň si predsa len musí dobre rozmyslieť,
čo ho napadne a vedieť, čoje to „DOBRÝ VEČER!“
Podstatne horšie sú na tom sliepky. Behá vám to po dvore
ahádam to ani nevie že je sliepka. Chudera. (*)
Budemesa preto riadiť nasledovnými desiatimi pravidlami:1
Do salónu nikdy neberieme sliepku (môže námzdrhnúť).
2
Chováme sa štýlotvorne, aprimerane slávnostne
(rozhodne nie za každú cenu podľa nálady).
3
Musíme si dovoliť jemné hrya vyskúšať niektoré milé pózy,
ktoré máme tak tajne radi.
4
Oblažíme dušu a dáme jej pretento večer voľno.
Povolená je aj druhá poloha – dáme jej poriadne zabrať!
5
Fajčite! Dostaneme vásk filmu!
6
V salóne sa za žiadnu cenunesmiete opiť, či priamo nacengať.
Túto bohulibú činnosť už v rene-sancii zrušili a presunuli ju
donočných barov a putík. Je to tam lacnejšie a nestrápnite sa.
Proste salónnesprávanie obsahuje v sebe povolenú dávku frivolnosti,
v rámci ktorejje možné byť salónny.
Pre začiatočníkov – nebuďte vyplašený,
i predstierané sebavedomie je lepšie, ako žiadne.
7
K dámam buďte galantný
(prítomnosťsliepok v pravidlách znemožnená - nič menej majte sa na pozore) .
8
Ak narazíte na prepašovanúsliepku, takzvaný „black chicken“
(Londýnský salónný spravodajca číslo 7ročník 1864),
chovajte sa k nej ako k dáme, možno sa jej tozapáči.
Opäť vám však úspešnosť nezaručujeme.
Život je tažký. Jedenz najťažších. **
9
Dámy v týchtopravidlách nespomíname.
Pre ne pravidlá neplatia, pretože dámy vedia čo simusia dovoliť
a čo teda rozhodne nie.
10
Úprimne povedané..., úprimne povedané!
„Pozdravujem vás vína,vodky! Z tej duše pozdravujem Vás.
Vy vzkriesite, Vy k žitiu privediete z jatrivých vyliečite rán.
Opravdu v priamom bratskom cite, otvoriac sa Vám dokorán,
víta Vás kolibaKormorán vodka „**
Studii vypracovala Kancelář krále Lávry,
pod dohledem Jeho excelenceOpojení a historickými poradci
Milanem Lasicou a Júliem Satinským (*),
panemStanislavem Štěpkou (**)
a Pavlem Országhem Hviezdoslavem (***).
PS: pokiaľ vámnevyhovujú salóny, vedzte že za dedinou štyri vŕby stoja...
