Kto som?

Kto som? Túto otázku si kladiem pri každodennom pohľade do zrkadla. Z druhej strany sa na mňa hľadí nejaká figúra. Podobá sa na mňa. Vlastné vyzerá úplne ako ja.

Postavu má priemerne vysokú a keď sa nadýchne, spod kože mu presvitajú rebrá. V tvári má zamyslený výraz. Na niečo sa sústredene pozerá svojimi hnedými očami. Keď sa pozriem bližšie, vidím, že na okrajoch chytajú zelenkastý odtieň. Aj môj dvojník sa k zrkadlu nahol bližšie. Teraz môžem vidieť jeho veľký nos. Má bledé a pomerne úzke pery. Vlastne jeho hlava je celá akási úzka. veľkú časť z nej zakrývajú dlhé, čierne vlasy, z ktorých postupne ubúda. Mal by už konečne zájsť ku kaderníčke.
Rozmýšľam nad tým, čo mu asi práve vŕta v hlave. Dalo by sa povedať že jeho výraz je celkom inteligentný. No neprezrádza veľa. Človeku určite trvá, kým sa mu dostane pod kožu. Ale tiež vyzerá zodpovedne. Zdanie môže klamať, no asi by som sa naňho vedel spoľahnúť. Môžem to hodnotiť podľa seba aj ja rád pomôžem, ak ma o to niekto požiada. Často pritom uprednostním záujmy iných pred záujmami osôb, ktoré sú mi najbližšie. Nie však pred záujmami vlastnými. To sa stáva len málokedy. Sebectvo, a trocha bezohľadnosti sú mojimi zlými vlastnosťami. Spolu s chronickou nedochvíľnosťou a občasnou prchkosťou. A keď sa k tomu pridá povrchnosť a to, že sa snažím robiť sto veci naraz, vzniká celkom zaujímavá osobnosť. Uňho to asi bude rovnaké. Isto je aspoň taký narcista ako ja a trávi večnosť obzeraním seba samého v zrkadle.

Ale takto ho asi pozná málokto. Rád spoznáva nových ľudí, avšak počet osôb, ktorým sa kedy zdôveril sa dá spočítať na jednej ruke. Nepotrebuje to a svoje skutočné pocity si necháva pre seba. Je zbytočné naňho tlačiť, aj keď podľa seba môžem usúdiť, že pod tlakom sa niekomu pracuje lepšie. Až keď mi ide o krok, viem sa vybičovať k maximálnemu výkonu. Väčšinou sa riadim heslom že keď nič nerobím, nič nepokazím. Niekedy naňho zabudnem a vtedy idem na doraz. Obyčajne to nedopadne dobre. Ten v zrkadle by so mnou určite súhlasil. Rozhovor s ním by mohol byť celkom zaujímavý. Rád by som si s ním zafilozofoval o zmysle života a podobných, taktiež nezmyselných témach. Bezpečne by sme sa nenudili. Možno by sme si šli zabehať. Ja šport nevyhľadávam a radšej preležím celý deň v posteli. Som od prírody pohodlný. A predsa sa stáva že ma z času načas pochytí chuť a sa čudujem, kam až som schopný zájsť.

Usmial sa. Ktovie na čo teraz myslí. A na čo myslí keď ho vidím vo výklade alebo vo dverách. Možno sa to raz dozviem. Azda by stačilo, ak by som sa pozrel hlbšie do seba.