Ano, chcem sa nim zaoberat, skumat ho, hladat jeho priciny, a rypat sa v nom. Preco? Lebo ma stve, rozculuje a niekedy ma privadza do nemeho uzasu. Dlho som rozmyslal , kde moze pramenit jeho pricina a pociatok vzniku. Mohlo sa to stat napriklad takto:
Prapredok velky Slovak. Prisiel na uzemie dnesneho Slovenska, rozhliadol sa a uvidel nadhernu krajinu. Rozhodol sa teda , ze toto je to prave miesto na usadenie ! Praredok velky Slovak tu bol spokojny. Krajina mala vsetko. Ciste rieky, bohate a huste lesy, kopu zvery. Pripadal si ako v raji. Vedla u susedov sa dialo nieco podobne. Praotec Cech sa usadil trochu zapadnejsie. Krajina o nieco vacsia ale aj chudobnejsia na tolke prirodne krasy a bohastvo. Praotec Cech si vsak povedal, ze toto je to prave miesto pre neho. Nieje sice take bohate ako u suseda na vychode ale ked trochu pohne rozumom ,da sa tu predsa spokojne zit. A obcas si skoci napriklad zalyzovat ku svojemu dobremu susedovi na vychod. Praotec Cech teda zacal studovat. Vyuzival svoje stale viac a viac sa rozsirujuce znalosti a krajine sa zacalo celkom darit.
U susedov na vychode prapredok velky Slovak vsak zabudol na vzdelanie. Rubal drevo, ved ho bolo dost. Chodil na ryby, ved ich bolo dost a zil si svoj zivot. Privadzal na svet dalsie a dalsie generacie a tie robili to iste. Len akosi do buducnosti sa im rozmyslat nechcelo. Prapredok velky Slovak bol uz velmi stary. Vsimol si vsak rozdiel, ze u svojho suseda je akosi lepsie. Preco? Hlboko dumal po veceroch. A dumal tak zanietene, ze toto dumanie prerastlo do zavisti. Prapredok velky Slovak preto dal zvolat svoj lud a povedal: Ludia, my tu len drieme a nic z toho. Mame vacsie prirodne zdroje a je nas menej. A predsa sme na tom horsie ako nas zapadny sused praotec Cech. Aj by som sa siel spytat nech nas nauci alebo ukaze ako to napravit. Ale ja vravim: Boha, nech ho slak trafi !!! mozte sa rozist...
Prapredok velky Slovak na druhy den zomrel. A co horsie, u susedov na zapade sa stalo to iste praotcovi Cechovi. Neuverite co sa mu stalo. Trafil ho slak. Posolstvo ,ktore vsak prapredok Slovak zanechal svojmu ludu tesne pred svojou smrtou spravilo obrovsky dojem. A ludia, pomenovali sa na jeho cest Slovaci a zacali toto posolstvo s radostou a uctou medzi sebou rozsirovat. Zavist, neprajnictvo, a tuzba po rychlom bohastve bez vedomosti sa stali nasou hlavnou crtou slovenskej mentality.
