Kultúra často spočíva aj v historických pamiatkach, či už svetských, alebo sakrálnych. Nové Zámky o všetky prišli, keď ich v roku 1945 trikrát zbombardovalo spojenecké letectvo. Najmä pre tamojší železničný uzol, ktorý mal v čase vojny strategickú úlohu. V meste nezostal kameň na kameni.
Kultúra ako nástroj aj cieľ
Aj to bolo jednou z pohnútok, aby sa Nové Zámky zapojili do programu Mesto kultúry. Vlani tento dotačný program vyhlásil Fond na podporu umenia prvýkrát. Nové Zámky tesne neuspeli a titul Mesto kultúry 2019 získala Banská Štiavnica s projektom Renovácia identity. Tento rok už mesto zabodovalo.
„Kultúra veľmi silno pôsobí na to, ako ľudia v meste žijú,“ vysvetlila Denisa Felixová, programová koordinátorka projektu Vzdušné ZÁMKY 2020, s ktorým sa Nové Zámky stali slovenským mestom kultúry. Mesto stavilo na kultúru, ktorou chcú osloviť obyvateľov i pritiahnuť turistov. Počas budúceho roka ponúkne 65 programov pre rôzne vekové kategórie aj na netradičných miestach.
Mesto uspelo vďaka partnerstvu s 37 kultúrnymi organizáciami, spolkami a občianskymi združeniami. Jednou z nich je Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch, ktorú vedie Helena Markusková. Začínala v nej ako lektorka, neskôr kurátorka, dnes je riaditeľkou. Mala jasnú motiváciu - dokázať, že aj v malom meste môže byť kvalitná galéria.
Iný príbeh má za sebou Matúš Bieščad. Z oblasti psychológie a politického marketingu presedlal na kultúru, svojho dlhoročného koníčka. Stal sa riaditeľom analytického Inštitútu kultúrnej politiky, ktorý patrí pod Ministerstvo kultúry SR. Prečo? „Chcel som ukázať, že kultúra nie je len niečo, čo míňa peniaze, ale dokáže ich aj prinášať a mať prínos pre spoločnosť.“
Všetkých troch spojilo úsilie posunúť kultúrny život, najmä na úrovni slovenských miest, dopredu.
Ako ľudí priviesť ku kultúre
Jedným z problémov sú peniaze, druhým nízky záujem obyvateľov, oba sú však riešiteľné.
Matúš Bieščad poukázal na viacero zdrojov nad rámec priameho financovania od štátnej a verejnej správy – Fond na podporu umenia, Audiovizuálny fond a ďalšie. Riaditeľka galérie Helena Markusková vysvetlila, že peniaze od vyššieho územného celku stačia len na základnú prevádzku. Na druhej strane doplnila, že usilovnou prácou sa im darí už niekoľko rokov získavať dostatok financií z grantových schém. Najväčším úspechom je titul slovenského alebo dokonca európskeho hlavného mesta kultúry, ktorým sa pred šiestimi rokmi pýšili Košice.
„Vďaka Audiovizuálnemu fondu sme zrekonštruovali kino a amfiteáter,“ priblížila tému na konkrétnych príkladoch Denisa Felixová. Privítala by viac sponzorov zo súkromnej sféry, čomu by podľa nej mohla pomôcť odpočítateľná položka pre firmy podporujúce kultúru, či ďalšie oblasti.
Popri ponuke je nepochybne dôležitý dopyt po kultúre, ktorý v menších mestách neraz nie je veľký. Všetko sa začína pri mládeži. „Najefektívnejšie je, keď ich ku kultúre vedie rodič,“ skonštatoval Matúš Bieščad. Súhlasila s ním riaditeľka galérie Helena Markusková, ktorá sa snaží prispôsobovať expozície jednotlivým vekovým skupinám. Či už formou výstav, alebo netradičnými metódami. Trvá však na tom, že prvoradá je kvalita vystavovaných umeleckých diel.
Nový prístup ku kultúre prinesie projekt Vzdušné zámky 2020. Umelecké diela nebudú len na klasických miestach, ale aj priamo v uliciach, na stanici a vo vestibuloch bytoviek. „Snažíme sa sprístupniť kultúru – cez nižšie vstupné, ďalej ponúkame sprievod pre osamelých seniorov a nepočujúcich, ktorí by inak možno neprišli,“ priblížila Denisa Felixová. Mládež by mohol prilákať program, ktorý bude vďaka spolupráci so školami aj v doobedných hodinách.
Video z diskusie
Článok vznikol na podujatí „Aká je kultúra slovenských miest?“, ktoré zorganizovalo 29. októbra v Nových Zámkoch Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA). S Patrikom Kováčom diskutovali Helena Markusková, riaditeľka Galérie umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch; Denisa Felixová, programová koordinátorka iniciatívy Vzdušné ZÁMKY 2020 a Matúš Bieščad z Inštitútu kultúrnej politiky.
Autor: Juraj Hajko
