Čaká nás obdobie vysokých cien?

Vyššie ceny energií a komodít sa budú prenášať aj do cien ďalších výrobkov a služieb.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Kým pred vojnou na Ukrajine sa čakalo, že vysoká inflácia bude dočasný dôsledok pandémie, ruská invázia všetko zmenila. „Dobré správy sa už dávno minuli," skonštatoval guvernér NBS Peter Kažimír pri zverejnení makroekonomickej prognózy na budúci rok, ktorá predpokladá rast inflácie nad 10 percentami, sprevádzaná oslabením ekonomického rastu. Na otázky ako sa rast cien prejaví v peňaženkách spotrebiteľov, či chystá vláda opatrenia na tlmenie skokového zdražovania a ako chce ohrozeným rodinám a firmám pomôcť Európska únia, sme diskutovali s našimi hosťami v ďalšej časti Café Európa.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 

Zvyšovanie cien nezastavíme

Šéf Inštitútu finančnej politiky, Juraj Valachy, hodnotí situáciu z pohľadu ekonómov nasledovne: „Po konci pandémie, keď sa ekonomiky postupne opäť otvárali, sme očakávali ekonomický rast, no namiesto toho začala vojna o energie. Rastu ich cien sa síce nedalo vyhnúť, no nik z nás nepredpokladal, že otázka energií a dodávok plynu naberie takéto rozmery. Alfou a omegou budúceho vývoja preto bude to, ako sa naučíme s nimi narábať a či ich bude dostatok, ako aj to, odkiaľ budeme energie čerpať.“. Ako dopĺňa Marián Šolty, podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory pre potravinárstvo, vyššie ceny energií a inflácia sa prirodzene premieta aj do cien potravín. Dôležitejšou otázkou však podľa neho ani tak nie je vysoká cena energií, ako to, či ju vôbec budeme mať. Je preto zatiaľ ťažké odhadnúť, kam až jej cenový strop porastie. Zároveň sa vyslovuje, že môžeme byť vďační za euro, ktoré má svoju hodnotu. Moderátorka diskusie, Katarína Korecká, dopĺňa diskusiu tvrdením, že Slováci aj napriek zdražovaniu nakupujú pred Veľkou nocou v rovnakom objeme, na aký boli zvyknutí pred ním. Plné špajze vidí sociológ Michal Vašečka v tradičnej spoločnosti ako dokazovanie si určitého sociálneho statusu. „Vychádza to aj z histórie, keď bol napr. v 60. rokoch nedostatok mäsa“, komentuje a dodáva, že „mnohí si týmto spôsobom vytvárajú akýsi umelý pocit hojnosti“. Tradičnú spoločnosť však postupne strieda moderná, preto tento zvyk podľa neho z našich končín vymizne s ďalšou generáciou. Nakoľko ale v EÚ existuje faktor vzájomnej pomoci, obavy z nedostatku potravín podľa Mariána Šoltyho mať nemusíme. „Toto spoločenstvo, ako producent potravín pre takmer miliardu ľudí, v rámci spoločnej siete disponuje dostatočnými zásobami“, uzatvára.

SkryťVypnúť reklamu

 

Ako bojovať s dvojcifernou infláciou?

Na otázku moderátorky, či sa dá na dvojcifernú infláciu, ktorú sme tu nemali už 17 rokov, pripraviť, odpovedá šéf Inštitútu finančnej politiky, že sa jej môžeme len prispôsobiť. „Prispôsobí sa ekonomika, ľudia i podniky, no prispieť môže každý z nás napríklad znížením osobnej spotreby a šetrením energií. Zmena mentality a prístupu k energiám, ktorými máme tendenciu plytvať, si však vyžaduje určitý čas“, hodnotí Juraj Valachy. Nakoľko platy rastú pomalšie ako ceny, Juraj Valachy ďalej predpokladá, že sa svojou reálnou kúpischopnosťou vrátime o približne dva roky dozadu, avšak nie o 20. Súčasnú situáciu zároveň vidí aj ako šancu nediverzifikovať viac zdroje a začať pracovať napríklad s geotermálnou energiou, ktorú na Slovensku máme, no nečerpáme ju. Hľadanie alternatívnych zdrojov energie a ich zavádzanie je podľa neho realita, ktorú nemožno viac odkladať. V tejto téme pozitívne vníma napríklad veľké spoločné vzopätie EÚ. Ako členská krajina si dokážeme vzájomne vypomôcť fondami, dopravou skvapalneného plynu a i.. Sami by sme podľa jeho slov obdobie drahých energií nemuseli zvládnuť. Podľa Juraja Valachyho sú ale „financie z EÚ určené primárne na zelené témy, produktivitu a efektivitu tak, aby podporili dlhodobý rast hospodárstva“. EÚ nám preto môže pomôcť napr. s energetickou situáciou, no boj s infláciou je interná domáca úloha každého štátu.

SkryťVypnúť reklamu

Európsku solidaritu vidia ako kľúčovú aj ostatní diskutujúci. Michal Vašečka pritom niekoľkými príkladmi z minulosti dokresľuje, že súčasná situácia síce nikoho neteší, no keď v 20. rokov stál v Nemecku počas hyperinflácie chlieb miliardu mariek alebo keď v 70. rokoch postupne draželo pivo v Juhoslávii v priebehu jedného večera, išlo o oveľa dramatickejšie obdobie. Podľa neho si ale „treba zvyknúť na to, že aj keď inflácia časom klesne, vyššie ceny niektorých výrobkov sa už, žiaľ, udržia, pretože sú výsledkom globalizácie a je veľmi otázne, nakoľko je ešte reprodukovateľná a ako k nej budeme pristupovať najmä z enviromentálneho hľadiska“, uzatvára sociológ. Podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory pre potravinárstvo, Marián Šolty, v tom vidí priestor pre návrat ku kúpe a konzumácii sezónnych produktov vypestovaných na Slovensku. Inak by to naša zemeguľa nemusela vydržať.

SkryťVypnúť reklamu

Kríza ako šanca

Rast cien a miezd vnímajú diskutujúci ako motor, ktorý nás posúva dopredu. Ako hodnotí Juraj Valachy: „Motorom rastu je rast produktivity práce, prinášanie inovácií a nových riešení.“ A aj keď sa to deje kontinuálne, kríza to môže ešte viac urýchliť. Človek má podľa neho prirodzenú túžbu robiť veci efektívnejšie, úspornejšie a krajšie. Infláciu na úrovni 10 % síce z dlhodobého hľadiska nevníma pozitívne, no stále je to podľa neho na udržateľnej hranici, k čomu prispieva aj sanovanie cien pre domácnosti. „Ak by sme mali do cien produktov a energií premietnutý nárast 1:1, domácnosti by to neuniesli“, konštatuje šéf Inštitútu finančnej politiky. K tomu, aby sme boli v budúcnosti odolnejší voči podobným scenárom s energiou, môže podľa Mariána Šoltyho napomôcť aj vyššia podpora využívania udržateľných zdrojov energií zo strany štátu.

Opatrenia vlády meškajú

Ako konštatuje moderátorka diskusie Katarína korecká: „Kombinácia inflácie rastúcich cien a klesajúceho blahobytu vedie k nespokojnosti.“ Aj keď je zrejmé, že rast cien zasahuje najzraniteľnejších, nastavenie vhodných opatrení nám komplikuje rôznorodosť koalície. Juraj Valachy približuje, že kríza sa dotýka predovšetkým ľudí odkázaných na sociálne dávky. „Problém ale je, že valorizácia dávok sa odvíja od inflácie, a teda s veľkým oneskorením, čo je pri dôchodkoch rok, pri iných aj dva roky“, vysvetľuje. Keďže sa však takéto skokové zdražovanie dotýka okamžite ľudí, ktorí nemajú aktívny príjem, ako najefektívnejší spôsob pomoci vidí v možnosti adresovať ju cez dávky v hmotnej núdzi tým, ktorých už v registroch máme, kým nastane spomínaná valorizácia. Pripomína však, že „nie je v rukách žiadneho štátu, aby trvalo v spoločnosti vykryl nárast energií“, čím naráža na stropovanie cien a zníženie DPH v susedných krajinách. Tieto opatrenia vníma len ako dočasné riešenie, preto rozdeliť tieto peniaze adresne najnúdznejším, by bolo podľa neho rozumnejšie. K racionálnemu prístupu šéfa Inštitútu finančnej politiky sa prikláňa aj Michal Vašečka. Zároveň ale pripomína, že politika sa do značnej miery riadi emóciami a politické rozhodnutia bývajú ovplyvňované z viacerých smerov. „Nižšia stredná a stredná stredná vrstva sa bude cítiť oklamaná, pretože nemá znížené DPH, čo môžu politici hneď otočiť na chlebové témy, no ak sa pridáme k ostatným štátom, ktoré dočasne plošne znížili napr. ceny palív, zalepí nám to oči len nachvíľu, pričom problém to dlhodobo nevyrieši“, dopĺňa sociológ, „pretože aj keď vojna skončí, cena energií síce môže byť nižšia, no stále sa udrží relatívne vysoko“. Matematika nepustí aj podľa Mariána Šoltyho: „Ten štát, to všetko sme my, čiže keď od neho niečo chceme, musíme do neho tie peniaze najprv dodať našou prácou (alebo iným spôsobom). Vždy máme len to, čo sami vyrobíme a to potom môžeme rozdeľovať.“ To, či je menežment vlády správny však diskutujúci spochybnili a vyzvali ju k vyššej akcieschopnosti. „Vláda nemôže čakať 6 týždňov, treba mať odvahu“, uzatvára Michal Vašečka.

 

Vyhliadky do budúcna

Výsledok vojny na východ od našej krajiny bude mať podľa sociológa Michala Vašečku priamy vplyv aj na náš branding. „Ak to náhodou pre Ukrajinu nedopadne dobre, bude to na nás ako na susediacu krajinu vrhať pri rozhodovaní investorov tieň. Ak však Ukrajina pôjde hore a bude súčasťou Európy, automaticky pôjde hore aj východné Slovensko“, konštatuje. Podľa Mariána Šoltyho je tiež pre budúcnosť Slovenska potrebné určiť si, „ktoré podniky a firmy sú nosné a ktoré máme v našich rukách“. Automobilový priemysel je síce dominantný a momentálne nás živí, no nepatrí nám. Preto by sme sa mali začať viac orientovať aj na poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Podľa neho je absurdné, že „tu bolo kedysi stotisíc hektárov skleníkov paradajok a paprík, ktoré sa vyvážali, a dnes ich vozíme zo Španielska, kde vodu na zavlažovanie musia ťahať, pričom my tu máme zavodnenú celú túto časť, ale tvárime sa, akoby to neexistovalo“.

V súčasnej kríze by podľa diskutujúcich mohlo pomôcť aj efektívnejšie začleňovanie ľudí z Ukrajiny na náš pracovný trh. Aj keď sa to deje za tragických okolností. V oblasti inteligentnej migrácie nám ale podľa Juraja Valachy kvôli komplikovanému procesu integrácie uchádza vlak. Vďaka prílevu utečencov z Ukrajiny sa ho ale podľa neho podarilo aspoň trochu zjednodušiť. „Potrebujeme sem ale pritiahnuť oveľa viac šikovných ľudí, napríklad aj poskytnutím priestoru Rusom, ktorým sa nepáči žiť v Putinovom režime“, dodáva šéf Inštitútu finančnej politiky, i keď momentálne nevníma danú situáciu ako vhodnú. To, že Slovensko nesúťaží o mozgy a nevytvára lepšie podmienky pre migrantov, ako to robí napr. Česká republika, kde môžu napríklad aj Slováci vyštudovať vysokú školu zadarmo a o 2 roky môže absolvent školy získať občianstvo, vníma negatívne aj sociológ Michal Vašečka. „Jednoducho, my sme populácia, ktorá bola zvyknutá na to, že zo Slovenska sa odchádza, za čo sú zodpovední aj niektorí politici, ktorí témou migrácie zastrašovali a zneužívali ju na naháňanie svojich bodov. Je ale čas pochopiť, že ľudia sem môžu aj prichádzať a chcieť tu ostať“, dodáva a tému uzatvára nasledovným apelom: „Neriešme problémy až vtedy, keď musíme. Vezmime si zo súčasnej situácie ponaučenie, že táto krajina môže veľmi krásne fungovať vtedy, keď budeme reagovať promptne a včas.“

Video z diskusie nájdete tu.

Článok vznikol na online podujatí „Čaká nás obdobie vysokých cien?“, ktoré zorganizovalo 13. apríla Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. S Katarínou Koreckou diskutovali Marián Šolty, podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory pre potravinárstvo, Juraj Valachy, šéf Inštitútu finančnej politiky a sociológ Michal Vašečka.

Café Európa

Café Európa

Bloger 
  • Počet článkov:  99
  •  | 
  • Páči sa:  20x

Debaty Café Európa sú určené pre širokú verejnosť a ich cieľom je zvýšiť povedomie a podporiť spoločenskú diskusiu na vybrané otázky týkajúce sa EÚ a jej členských štátov. Publikum má možnosť vypočuť si argumenty odborníkov, zapojiť sa do diskusie, klásť otázky a nakoniec si na základe prezentovaných informácií vytvoriť na tému vlastný názor ... to všetko v príjemnej neformálnej atmosfére kaviarne. Zákusok s kávou, prípadne čajom je na nás! Formát diskusií vznikol pod patronátom Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku v roku 2010. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

42 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

713 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

50 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
SkryťZatvoriť reklamu