Hovorme o zdraví, nie o zdravotníctve
Po rozdelení republiky sme sa podľa Jakuba Hlávka trápili so zdravotníctvom na Slovensku i v Čechách. Priznáva, že v Česku to išlo trochu na úkor Slovenska, už vtedy tam pracovali slovenskí lekári, študovali slovenskí študenti a teraz je ich ešte viac. Česi však dávajú na zdravotníctvo oveľa viac peňazí, Platy lekárom zvyšovali, aby sa vyrovnali slovenským. Finančne i ľudsky majú zdrojov dosť, trápia ich iné problémy. Vo vyspelých krajinách sa financuje dosiahnutie zdravia, nie zdravotníctvo. Na Slovensku sa rieši rozpočet a potom sa čerpajú zdroje, až v januári, alebo vo februári ďalšieho roka, na nemocnice, na záchranky, …Veľkým problémom je, že zlyháva štát ako regulátor systému a viaceré zdravotnícke výkony sa preplácajú nespravodlivo. V porovnaní krajín EÚ dávame do slovenského zdravotníctva stále málo peňazí. Ale ak by sme ich správne redistribuovali, zlepšilo by sa.
Potrebný je mix platieb
Ani aktuálne financovanie nie je u nás prehľadné. Pretože DRG (klasifikácia hospitalizačných prípadov do skupín na základe podobnosti diagnóz a spotreby zdravotníckych zdrojov), stále nie je spustená. Expert Matej Mišík tvrdí, že DRG nie je všeliek na zdravotníctvo, treba nastaviť správny finančný mix, koľko hradíme za výkony a koľko z rozpočtu. Práve v Čechách je to lepšie, 40% sa hradí za výkony a funguje aj DRG. Riešením nie je ani dať do výkonov všetky prostriedky, môže to mať opačný efekt. Na Slovensku máme napríklad hospitalizácie pri diagnózach srdcového zlyhávania, ktoré sú dva až trikrát dlhšie než je priemer v EÚ. Nemocnice sa snažia za každú ceny vyčerpať všetky zdroje za výkony. Súkromné zdravotnícke zariadenia sú síce finančne disciplinovanejšie, ale majú aj vyššie úhrady zo zdravotných poisťovní a tak robia tie, ktoré sa im oplatia.
Dlhodobé problémy sú rovnaké
Medzi najväčšie, očakávané problémy v oboch krajinách, patrí nedostatočná prevencia a starnutie obyvateľstva. Ani v Čechách sa nevyužívajú všetky nemocničné lôžka, nie je doriešený systém dlhodobo chorých, majú v nemocniciach sociálne hospitalizácie. Podobné problémy sú v ambulantnej starostlivosti. V oboch krajinách prevažujú lekári v seniorskom veku, ktorí nie sú naklonení novým technológiám, ani umelej inteligencii. Medicínsky inovátor Allan Böhm objasnil, že využitie AI je rôznorodé a kým viacerí to vnímajú ako budúcnosť, podľa neho je to už súčasnosť medicíny. Umelú inteligenciu môžu využívať lekári na administratívnu prácu, čím ušetria pracovné sily a uľahčí sa im práca i zaťaženie.
Veľkým problémom zdravotníctva je primárna prevencia – podpora zdravého životného štýlu, ale najmä sekundárna, ktorou sa môžu odhaliť ochorenia v počiatočnom štádiu, keď sú liečiteľné a menej finančne náročné. V českom zdravotníctve dlhodobo fungujú skríningové programy, kým mnohé sa na Slovensku ani nenastavili. Pred 15 rokmi kopírovalo české i slovenské zdravotníctvo v úmrtnosti na onkologické ochorenia európsky priemer, dnes je Slovensko na chvoste krajín Európy a v odvrátiteľných chorobách je šieste najhoršie. Chyba je v nekvalitnom poskytovaní starostlivosti a veľmi malej prevencii. Vie sa, že až 2/3 nákladov v zdravotníctve ide na chronické choroby obyvateľov. Podľa odhadov by sa do roku 2050 dali zredukovať odvrátiteľné úmrtia o 50% a chronické ochorenia o 75%, a to aj v ostatných krajinách, nielen vyspelých. V Čechách majú cielený systém onkologickej prevencie, regionálne i nadregionálne centrá a dostupné lieky. Slovenskému zdravotníckemu systému chýba vízia, preto nemáme definované ani dlhodobé ciele. A tiež dáta, ktoré sú kľúčom k nastaveniu systému.
Bez priplatenia to nepôjde
Žiadny politik nechce verejne priznať, že neposkytujeme najlepšiu zdravotná starostlivosť. Bez priplatenia je absolútne nereálne, aby sme sa priblížili vyspelým krajinám. Paradoxom je, že podľa prieskumu slovenskí občania síce chcú lepšiu starostlivosť, ale dôležitejšie pre nich je, aby bola bezplatná. Je preto otázne, či má byť zdravotníctvo viac verejné, alebo súkromné, či pacienti majú mať väčšiu spolúčasť. Podľa zahraničných podkladov navštevujeme na Slovensku lekárov až o 30% viac. Kým česká strana má 7 zdravotných poisťovní a žiadna nemôže generovať zisk, najväčšia vytvára rezervu, u nás sú dve súkromné poisťovne, ktorých zisk ide majiteľom a najväčšia štátna poisťovňa je zadĺžená. To zásadne ovplyvňuje financovanie zdravotníctva. Diskutujúci sa zhodli, že české zdravotníctvo sa od slovenského odlišuje viacerými faktormi, predovšetkým však tými, ktoré nastavuje štátny regulátor a pravidlá v systéme sú potom transparetné, efektívne a užitočné.
Článok vznikol z obsahu diskusie v Café Európa. O slovenskom zdravotníctve diskutoval a vysvetľoval princípy jeho fungovania Matej Mišík, bývalý riaditeľ inštitútu zdravotných analýz MZ SR, zdravotnícky ekonóm i analytik a Allan Böhm, kardiológ, medicínsky inovátor a vedec, zakladateľ, ktorý prepája zdravotnícku prax s umelou inteligenciou. Za české zdravotníctvo sa vyjadroval Jakub Hlávka, riaditeľ Inštitútu pre zdravotnú ekonómiu, politiku a inovácie (ČR) z Masarykovej univerzity v Brne a poradca prezidenta ČR pre zdravotníctvo. Moderátorkou podujatia v bratislavskej kaviarni Kácečko bola Eva Mihočková. Mediálnymi partnermi: SME, Rádio_FM.
