Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predstavila vo svojom poslednom prejave plány na rozširovanie EÚ o Ukrajinu, západný Balkán a Moldavsko. Ako sa s tým vysporiada Slovensko a na aké procesy by sme sa mali pripraviť?
Pri tranzite obilia sa objavili problémy
Diskusia odštartovala aktuálnou témou tranzitu ukrajinského obilia cez Poľsko, Maďarsko i Slovensko. Vojna zničila ekonomický model Ukrajiny založený na vývoze obilia do tretích krajín cez ruské prístavy. Od roku 2017 je v platnosti dohoda o pridružení Ukrajiny. Pred vojnou sa predpokladalo, že sa jej jednotný trh otvorí až v roku 2027. Vojna však spôsobila, že otvorenie trhu už bolo Ukrajine umožnené. Poradkyňa predsedu vlády pre záležitosti EÚ Ľubica Karvašová ozrejmila, že potrebujeme nájsť riešenia ako môže Ukrajina ďalej vyvážať cez členské krajiny. Slovensko má systém na obnovu fungovania tranzitu, no musí ho prediskutovať so všetkými zúčastnenými. Po vstupe do EÚ by sa Ukrajina stala veľkým prijímateľom dotácií pre poľnohospodárov. Malo by to vplyv na pestovateľov v EÚ, avšak členské krajiny by sa už nemohli uzavrieť pred dovozom jej plodín a tovaru tak, ako sa to stalo po problémoch v uplynulých dňoch. Podľa profesora Alexandra Dulebu by sme už mali začať s prípravou odbornej analýzy, t. j. čo musíme urobiť a koľko času potrebujeme, aby sme sa v budúcnosti vyrovnali s lacnejšími potravinami kandidátskych krajín.
Príde Slovensko o eurofondy?
Predsedníčka EK sa v súvislosti s rozširovaním EÚ vyjadrila, že únia sa musí najprv prehĺbiť a zreformovať. Väčšina slovenských politických strán je podľa svojich programov za rozširovanie, ale viaceré sú proti reforme EÚ. Pre Slovákov je podľa prieskumov mimoriadne dôležité, aby sme z EÚ dostávali viac ako jej platíme. Dôležitejšie je však to, ako je Slovensko schopné čerpať zdroje pre ekonomiku, dotácie na infraštruktúru, ale hlavne pre technológie a inovácie, čo v budúcnosti vygeneruje väčší hospodársky rast. Podľa analýz by Slovensko po vstupe týchto krajín nebolo v čerpaní eurofondov na nule. Momentálne dosahuje Slovensko 3,3 %, a po vstupe nových krajín by táto úroveň klesla na 1,1%. Česko, Cyprus a Estónsko by naopak klesli na nulu. Podľa Alexandra Dulebu síce prídeme o národné eurofondy, no regióny, mestá a univerzity môžu stále čerpať z komunitárnych programov EÚ. Našim vládam však čerpanie eurofondov veľmi nejde.
Najprv reforma, potom rozširovanie
EÚ nie je momentálne pripravená absorbovať kandidátske krajiny – ani z hľadiska inštitúcií, ani rozpočtu či predvstupových fondov. V tejto súvislosti EÚ žiada navýšenie rozpočtu o 68 miliárd eur, z toho 50 miliárd eur by aj s predvstupovými fondami smerovalo Ukrajine. Slovensko najviac ovplyvní práve vstup tejto susednej krajiny do EÚ. Poradkyňa Ľubica Karvašová pripomenula, že existuje overený efekt hranice medzi členskou a nečlenskou krajinou. Po vstupe Slovenska do EÚ zaznamenalo rozvoj aj východné Rakúsko a podobne sa tak stalo aj v iných krajinách. Európska integrácia Ukrajiny znamená dodatočný ekonomický impulz pre náš rozvoj, najmä pre východné Slovensko. Je preto dlhodobo v záujme Slovenska, aby Ukrajina bola stabilná, bezpečná a demokratická krajina integrovaná do EÚ. Ak pomáhame Ukrajine, pomáhame aj sebe.
Sme pripravení na obnovu Ukrajiny
Tretie krajiny prispievajúce do povojnovej obnovy Ukrajiny, napríklad Japonsko, Austrália, Singapur či Južná Kórea, súhlasia s tým, že európska integrácia je zárukou pre jej stabilitu. Do jej rozvoja chcú investovať aj financie, ktoré by mali smerovať do jej obnovy z EÚ.
Bývalý predseda slovenskej vlády Eduard Heger naštartoval zapojenie našej krajiny stretnutím so zástupcami firiem 4. júla 2022. K dnešnému dňu sa na dotazník na webe Úradu vlády SR prihlásilo 340 subjektov, z toho 297 firiem, ktoré majú veľmi kvalitnú ponuku: odmínovanie, čistenie vody, pôdy a vzduchu. Ukrajina na svoju obnovu vyhlásila 24 sektorových oblastí a Slovensko ponúka pomoc na každú z nich.
Rozširovanie EÚ súvisí hlavne s otázkami právneho štátu, ktoré sa teraz riešia v súvislosti s Maďarskom a Poľskom. Poradkyňa Ľubica Karvašová považuje tieto otázky za dôležitú súčasť diskusie o rozširovaní EÚ, aj keď viaceré z týchto krajín to nevnímajú len pozitívne. Môže to pôsobiť ako nátlak, ale EÚ by sa nemala v tejto súvislosti vzdať. Nový mechanizmus EÚ na ochranu právneho štátu je aj proti zneužívaniu jej zdrojov. To je zásadná vec, ktorá sa rozšíri aj na kandidátske krajiny.
Celý záznam nájdete tu.
Článok vznikol z obsahu diskusie v Café Európa: Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová predstavila rozširovanie EÚ o Ukrajinu, západný Balkán a Moldavsko ako jednu z kľúčových priorít do budúcnosti. O tom, čo by znamenalo členstvo týchto krajín pre budúcnosť EÚ a Slovenska diskutovali:
Ľubica Karvašová, poradkyňa predsedu vlády pre záležitosti EÚ a analytik SFPA a profesor Prešovskej univerzity Alexander Duleba.
Moderátorom diskusie bola Barbara Zmušková.
Tento formát vznikol v spolupráci s RTVS, Denníkom SME a Rádiom FM v bratislavskej kaviarni Lab.café.
