Rusko – partner alebo hrozba?

Písmo: A- | A+

Dramatické udalosti na východnej hranici polarizujú celú Európu. Dokáže sa Európska únia zhodnúť na jednotnom postoji voči Rusku?

Obrázok blogu

Česká republika vyhostila až 18 pracovníkov ruskej ambasády ako dôsledok nových odhalení, na základe ktorých sú z dvoch explózií muničných skladov vo Vrběticiach v roku 2014 podozriví ruskí agenti. Aj napriek následnému vyhosteniu troch ruských diplomatov zo Slovenska sme sa na rozdiel od Česka, Ukrajiny či Poľska, zatiaľ nedostali na nepriateľský zoznam Ruska. Posledné udalosti však nasvedčujú tomu, že vzťahy s naším východným obchodným partnerom sa zásadným spôsobom vyhrocujú.

Môžu byť vzťahy Európskej únie a Ruska ešte horšie?

Poslanec Európskeho parlamentu Vladimír Bilčík si myslí, že zažívame obdobie zhoršujúcich sa vzťahov s Moskvou, ktoré možno jedným slovom opísať ako konfrontácia. Podľa prognózy Grigorija Mesežnikova, politológa z Inštitútu pre verejné otázky, pod vládou aktuálne dominantnej politickej sily v Rusku, ktorá nie je nastavená na spoluprácu so západom, sa vzťahy medzi Ruskom a Európskou úniou budú ešte zhoršovať.

Veľká časť populácie v strednej a východnej Európe naozaj vníma Rusko ako hrozbu, sú však obrovské rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Až 41 percent Slovákov si minulý rok myslelo, že Rusko ja naším najväčším strategickým partnerom, kým v Českej republike takýto názor zastávalo len približne 21 percent obyvateľstva. V rámci V4 možno pozorovať, že práve Slovensko má najpozitívnejší vzťah voči Rusku, čo potvrdzuje aj fakt, že len 20 percent obyvateľov Slovenska vníma Rusko ako potenciálnu bezpečnostnú hrozbu. Vysvetlila Katarína Klingová, analytička z organizácie GLOBSEC, fakty vyplývajúce z prieskumov verejnej mienky.

Sú to práve obrovské rozdiely vo vnímaní Ruska v jednotlivých členských štátoch, ktoré vysvetľujú rozdielne prístupy voči Ruskej federácii, a ktoré istým spôsobom bránia budovaniu jednotných vzťahov s Ruskom v rámci európskeho priestoru.

Sputnik V

Jedna z posledných káuz na Slovensku spájaná s Ruskom sa týka práve vakcíny Sputnik V. Podľa Mesežnikova by Rusko rado videlo Slovensko ako krajinu s výnimočnými vzťahmi, ktorá by v budúcnosti mohla zmeniť svoju zahranično-politickú orientáciu viac smerom na východ. Zároveň dodal, že Rusko nie je partnerom, ktorý dokáže zohľadniť záujmy tých, s ktorými komunikuje a snaží sa dosiahnuť len svoje ciele.

Aj keď sa zdá, že kauza Sputnik V je už za nami, politické následky budú podľa Bilčíka dlhodobé. Ruská vakcína stala silným nástrojom bilaterálnej diplomacie. Uviedol, že Slovensko bolo premyslenými metódami využité a kauza okolo vakcíny Sputnik V nás bude ešte dlho trápiť. Rusko podľa neho chcelo v našej krajine vytvoriť konflikt medzi ľuďmi s odlišnými pohľadmi na krajinu, čo sa mu aj podarilo. Polarizácia spoločnosti nie len u nás, ale aj v ostatných členských krajinách EÚ spôsobuje oslabenie spoločného postupu a pozície Európskej únie voči Rusku.

(Dez)informácie

Podľa údajov z prieskumov GLOBSEC na Slovensku existujú intenzívne dezinformačné kampane, ktoré šíria silné prokremeľské a panslavistické myšlienky. Podľa Klingovej veľa Slovákov reaguje pozitívne na tieto dezinformačné kampane, čo využívajú politické entity na

budovanie svojich politických kampaní. Prieskumy ukazujú, že konšpiračným teóriám veríme najviac z regiónu, čo treba vnímať ako veľký problém. Dôvodom je práve stále sa polarizujúca slovenská spoločnosť, rozvrat hodnôt či vyššia nedôvera voči demokratickým procesom a inštitúciám. „Takéto krajiny sa ľahko manipulujú zahraničnými aktérmi a ich politikami.“ dodala Klingová.

Aký by mal byť ďalší postup?

Všetci hostia sa zhodli, že ak chceme ukončiť konfrontáciu s Ruskou federáciou, musíme vyslať jasné signály, respektíve stanoviť červené línie z Bruselu, ktoré určia, aké správanie Európska únia už nebude tolerovať. Ruskú politiku hostia považujú za nebezpečnú, a preto je nutné pripraviť spoločnú stratégiu a zaujať rovnaký postoj členských krajín voči Rusku. „My sme súčasť západu, sme súčasť EÚ a NATO, nie sme žiaden most“ medzi západom a východom, dodal Mesežnikov k pozícií Slovenska voči Rusku.

Podľa Klingovej je to práve strednodobá a dlhodobá stratégia na európskej úrovni, ktorá by mohla pomôcť predvídať určité aktivity a lepšie a promptnejšie reagovať na hybridné útoky či už Ruska, alebo aj iných krajín.

Rusko – partner alebo hrozba?

V novej Bezpečnostnej stratégii SR, Rusko nie je definované ako hrozba. Ako ho vnímajú hostia našej diskusie? Podľa Bilčíka je to momentálne rival, aj keď by v ňom radšej videl partnera. Mesežnikov si myslí, že Rusko je za tohto režimu nepriateľsky štát a podľa Klingovej aj kauza Vrběticie dokazuje, že Rusko je v našom regióne aktívne, útočí a snaží sa rozvracať spoločnosť.

Video z diskusie tu.

Článok vznikol na online podujatí „Rusko – partner alebo hrozba?“, ktoré zorganizovalo 5. mája Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. S Andrejom Matišákom diskutovali Katarína Klingová, analytička z GLOBSEC, Vladimír Bilčík, poslanec Európskeho parlamentu a Grigorij Mesežnikov, politológ z Inštitútu pre verejné otázky.

Skryť Zatvoriť reklamu