Stav Únie v roku 2018

Predseda Európskej komisie predniesol 12. septembra svoj výročný prejav o stave únie. Ktorým najväčším výzvam dnes v EÚ čelíme? A aké riešenia ponúka Jean-Claude Juncker?

Písmo: A- | A+

Mnoho Slovákov zrejme to, že predseda komisie mal svoj posledný prejav o stave únie, nezaregistrovalo. Čo je škoda, šlo totiž o jednu z tých dôležitejších rečí v tomto roku.

Poslanca NR SR Martina Klusa prekvapil. Čakalo sa hodnotenie posledných rokov, pohľady vzad, vízie vpred. No Jean-Claude Juncker zjavne koniec svojho funkčného obdobia nemieni už iba pokojne dovládnuť.

Naopak, pridáva plyn, chcel by dokončiť množstvo práce a podľa Klusa si takticky mnoho vecí necháva na summit v rumunskom Sibiu. Ten sa bude konať tesne pred voľbami do Európskeho parlamentu, dôležité závery preto môžu pôsobiť mobilizačne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Brexit a mnoho iného

Junckerova komisia má ešte necelý rok, aby dokončila viacero otvorených a pálčivých otázok. Tou prvou je brexit, kde sa katastrofický scenár tvrdého odchodu Veľkej Británie bez akejkoľvek dohody z EÚ stáva čoraz reálnejší. .

Jana Cappello zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku považuje za najdôležitejší záväzok dosiahnuť ešte počas tejto komisie dohodu o nasledujúcom viacročnom finančnom rámci – kostre budúcich európskych rozpočtov do roku 2027.

Z oblasti ekonomiky je veľmi dôležitá ambícia už v budúcom roku dosiahnuť dohodu o voľnom obchode EÚ – Japonsko, ale aj dokončiť ratifikáciu CETA, obdobnej zmluvy s Kanadou. Tú podľa Cappello Slovensko prezentovalo ako jeden z úspechov svojho predsedníctva, no samo ju stále v parlamente neschválilo.

SkryťVypnúť reklamu

Ambiciózna je snaha o zhodu pri reforme azylového systému EÚ. Ten slovenský je podľa Klusa jeden z najprísnejších, ak nie úplne najprísnejší, v celej Európe. Boli by sme ochotní napríklad v tejto oblasti ustúpiť a liberalizovať ho v záujme zotrvania v „jadre EÚ“?

SkryťVypnúť reklamu

Federatívnejšia budúcnosť?

Od predsedu EK Junckera sme si zvykli aj na vizionárske myšlienky, v bielej knihe o budúcnosti Európy jeho komisia minulý rok predstavila 5 scenárov pre EÚ, ktoré mali naštartovať diskusiu.

V tomto prejave sa k tomuto, pre Klusa prekvapivo, nevrátil. Hovoril však o „suverénnej Európe“, o nevyhnutnosti silnej EÚ vo svete rýchlo sa meniacich globálnych vzťahov.

SkryťVypnúť reklamu

Podľa Daniela Šmihulu z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR súčasná neistota, najmä v transatlantických vzťahoch, vytvára potrebu silnejšej Únie. Pred pár rokmi sme diskutovali o zóne voľného obchodu s USA. Dnes sa hovorí o možnosti obchodnej vojny.

Je preto logické, že „vízia J.C.Junckera načrtnutá v poslednom prejave, už smeruje k istej forme ‘nenápadného federalizmu‘“. Naznačujú to heslá o zdieľanej identite a suverenite, ale aj konkrétny návrh rozšíriť oblasti, v ktorých by Rada EÚ mohla prijímať rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou namiesto jednohlasnosti.

To, čo sa deje vo svete na jednej strane federalizmu podľa Šmihulu nahráva - iba silnejšia a jednotnejšia únia môže byť rovnocenným partnerom veľmociam ako sú Rusko, USA, Čína. Rozhodovanie väčšinou je efektívnejšie a mohlo by rýchlejšie priniesť konkrétne výsledky, ktoré občania očakávajú.

SkryťVypnúť reklamu

Na druhej strane však tento „bruselský centralizmus“ vytvára odpor vnútri únie. Ten sa prejavuje vývojom nielen v Poľsku, Maďarsku a Veľkej Británii, ale vo všetkých štátoch, kde rastú euroskeptické, niekedy až extrémistické strany.

Rozhodnú voliči

Toto napätie a odpor sa podľa Šmihulu nevyhnutne prejaví aj pri najbližších eurovoľbách. Mali by sme to ale vnímať ako normálnu súčasť spoločensko-politického procesu. Ako logickú reakciu na akciu, ktorou je postupný presun moci na nadnárodnú úroveň.

V tomto smere by rozšírenie rozhodovania kvalifikovanou väčšinou aj na oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a zdaňovania bolo veľkým skokom. Klus túto ideu nepodporuje a naopak by rád videl posilnenie právomocí národných parlamentov v EÚ.

Podľa Cappello, rovnako, ako v prípade bielej knihy a jej piatich scenárov pre Európu, išlo však Junckerovi najmä o rozpútanie diskusie. To, akým smerom sa táto diskusia bude vyvíjať, môžeme nakoniec ovplyvniť hlavne my sami.

Stačí si v máji zvoliť takých europoslancov, ktorí budú reprezentovať naše názory aj na túto tému. Od týchto volieb bude totiž závisieť aj zloženie a nastavenie ďalšej komisie, ktorá Junckera nahradí.

Tento blog je krátkym sumárom nedávnej diskusie "Café Európa: Správa o stave EÚ" Diskusie CAFÉ EURÓPA pre Vás organizujeme v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove a Žiline. Aby Vám žiadna neušla, môžete nás sledovať na našom Facebooku aj Twitteri

Celý záznam z diskusie si môžete vypočuť aj ako podcast:

AUTOR: Tomáš Madleňák

Café Európa

Café Európa

Bloger 
  • Počet článkov:  124
  •  | 
  • Páči sa:  117x

Debaty Café Európa sú určené pre širokú verejnosť a ich cieľom je zvýšiť povedomie a podporiť spoločenskú diskusiu na vybrané otázky týkajúce sa EÚ a jej členských štátov. Publikum má možnosť vypočuť si argumenty odborníkov, zapojiť sa do diskusie, klásť otázky a nakoniec si na základe prezentovaných informácií vytvoriť na tému vlastný názor ... to všetko v príjemnej neformálnej atmosfére kaviarne. Zákusok s kávou, prípadne čajom je na nás! Formát diskusií vznikol pod patronátom Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku v roku 2010. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

775 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Martin Sukupčák

Martin Sukupčák

126 článkov
Karol Galek

Karol Galek

129 článkov
INEKO

INEKO

118 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu