Súčasné stratégie platia už od roku 2005. Okrem toho, že podľa predsedu Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Antona Hrnka takto „nadsluhujú“, keďže boli schválené na 10 rokov, sa bezpečnostná situácia Slovenska podstatne zmenila.
Štátny tajomník MO SR Róbert Ondrejcsák tieto zmeny zhŕňa do dvoch bodov: nabúranie základných pilierov európskej bezpečnosti ruskou agresiou na Ukrajine a nestabilita v severnej Afrike a na blízkom východe.
Zhoda vo vláde, problém v parlamente?
Teraz čaká nové strategické dokumenty schvaľovanie v parlamente. Bývalý minister obrany, súčasný poslanec Ľubomír Galko v nich vidí niekoľko problémov.
Za nešťastné považuje „prepašovanie“ brannej výchovy do dokumentov. Taktiež mu chýba jednoznačné pomenovanie Ukrajiny ako bezpečnostného problému a Ruska ako hrozby.
Napriek tomu sú podľa neho pre SaS tieto dokumenty už dnes prijateľné a verí, že „celá demokratická opozícia ich podporí.“
Je však taká jasná aj podpora samotnej koalície? Už pri ich písaní vznikli roztržky. Pôvodnému autorovi bezpečnostnej stratégie, štátnemu tajomníkovi MZVaEZ SR za SNS Lukášovi Parízekovi, zobral prípravu dokumentu šéf diplomacie Miroslav Lajčák.
Podľa Galka totiž jeho verzia stratégie bola skôr proruským dokumentom, než stratégiou krajiny zapojenej do severoatlantických štruktúr. Hrnko naopak tvrdí, že „bola lepšia“ a niektorí poslanci za SNS zrejme budú mať problém za aktuálny text zdvihnúť ruku.
Pred kým a ako sa máme brániť?
Slovensko podľa Hrnka „nemá nepriateľa“, no môže si ho vytvoriť. Preto zo zásady nesúhlasí s pomenúvaním Ruska ako hrozby.
Podľa Galka však už dnes po Slovensku chodia agenti ruských spravodajských služieb a pomáhajú cvičiť rôzne polovojenské organizácie. „Čo viac potrebujete?“, pýta sa.
Stratégie v súčasnej podobe hovoria iba o istých bezpečnostných hrozbách na východ od našich hraníc. Ak by však SNS presadila ďalšie zjemňovanie formulácií, dokumenty môžu stratiť podporu opozície.
Okrem otázky PRED KÝM to vrie aj v otázke AKO sa brániť. Naznačila to už nedávna kontroverzia, ktorú minister obrany vyvolal svojím návrhom odložiť nákup nových stíhačiek.
Podľa Hrnka je letectvo potrebné, no pri nedostatku financií je potrebné myslieť na priority. Za tie považuje skôr pozemné a mechanizované vojsko.
Ondrejcsák však vraví, že stratégie i rozpočet potvrdený ministrom financií rátajú s rozvojom oboch oblastí.
Najpodstatnejšie podľa neho je, aby výsledné stratégie odrážali to, že sme prozápadnou a proatlantickou krajinou. A to nielen deklaratívne, ale i v konkrétnych prejavoch. Napríklad účasťou na najdôležitejšej operácii NATO v súčasnosti, predsunutej prítomnosti v Pobaltí.
Tento blog je krátkym sumárom nedávnej diskusie CAFÉ EURÓPA, ktoré pre Vás organizujeme v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove a Žiline. Aby Vám žiadna neušla, môžete nás sledovať na našom Facebooku aj Twitteri.
Článok vznikol na diskusii "Café Európa: Čo ponúka Slovensko pre obranu Európy?" v Bratislave 10.10.2017
Autor: Tomáš Madleňák
