Rozporuplné štatistické údaje
Ak si položíme otázku, koľko je na Slovensku Rómov, dopracujeme sa k dvom veľmi rozdielnym štatistickým údajom. Kým podľa posledného sčítania obyvateľstva sa k rómskej národnosti prihlásilo 100.000 obyvateľov, Atlas rómskych komunít hovorí až o štvornásobnom počte.
Na prvý pohľad ťažko pochopiteľný veľký číselný rozdiel má podľa Tomáša Hrustiča z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied pomerne jednoduché vysvetlenie. Pri sčítaní obyvateľstva bolo možné uviesť iba jednu národnosť, hoci Rómovia majú neraz viacero identít. Navyše, k tej rómskej sa zdráhajú prihlásiť. „Rómovia sa boja vyplniť inú ako slovenskú národnosť, lebo sa boja straty občianstva a štátni úradníci im to nevysvetľujú,“ doplnila ho terénna pracovníčka a politička Jarmila Vaňová.
V odbornej komunite je v konečnom dôsledku konsenzus na tom, že Rómov na Slovensku žije približne 400 až 500.000. Treba tiež zobrať do úvahy, že na juhu Slovenska sa prekrývajú rómska a maďarská menšina. Ak by sa všetci Rómovia hlásili k svojej identite, podľa niektorých vedcov by dokonca boli najväčšou menšinou na Slovensku, ešte početnejšou ako Maďari.
Rozdiel medzi maďarskými a rómskymi politikmi
Maďarská etnická menšina má v slovenskom parlamente stabilné stranícke zastúpenie a nie je neobvyklé, že je aj súčasťou vládnej koalície. Ani nehovoriac o silnom politickom zastúpení etnických Maďarov na úrovni samospráv.
Rómovia sú politicky aktívni skôr na lokálnej úrovni. „Starosta vie priamo poskytnúť pomoc a Rómovia to vnímajú. Chcú si potom zvoliť vlastného,“ vysvetlil Marcel Šaňa, rómsky starosta košickej mestskej časti Luník IX. Nielen z vlastnej skúsenosti usudzuje, že drobné projekty na úrovni mesta z iniciatívy starostu sú neraz adresnejšie a hlavne rýchlejšie, ako celoštátne stratégie.
Úspešným rozvojom mesta zapojením Rómov sa preslávil aj starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký. Založil obecnú firmu, kde tvoria väčšinu zamestnancov Rómovia a harmonicky spolunažívajú s ostatnými obyvateľmi. Obom starostom sa tiež darí získavať na ďalší rozvoj peniaze z eurofondov.
Tomáš Hrustič upozornil na pozitívny trend. „Z vlaňajších 35 starostov bolo 29 zvolených opäť a nielen v obciach, kde majú Rómovia väčšinu.“ Stovky Rómov zastávajú funkciu poslancov mestských zastupiteľstiev, čo inšpiruje ďalších, aby sa do politiky na lokálnej úrovni aktívne zapájali. Celkovo však ide len o zlomok obcí.
Oproti Maďarom mali Rómovia maximálne jedného poslanca v parlamente. V minulosti to bol Peter Polák, ktorý sa v tohtoročných eurovoľbách stal aj prvým slovenským europoslancom rómskej národnosti. V súčasnosti rómsku komunitu v parlamente reprezentuje Štefan Vavrek, člen klubu strany Most-Híd.
Vízia do budúcnosti
Jarmila Vaňová vidí hlavnú prekážku úspechu jedinej rómskej strany v rôznorodosti etnika. „Rómska komunita sa skladá z najpočetnejších Rumungov, olašských rómov a mnohých ďalších skupín.“ Spolu s Marcelom Šaňom nepovažujú za skutočného reprezentanta etnika takzvaného rómskeho kráľa Róberta Botoša.
V dlhodobom horizonte obaja dúfajú, že rómska strana prekročí prah zvoliteľnosti a získa parlamentné kreslá. V súčasnosti apelujú na politické strany, aby poskytli Rómom zvoliteľné miesta na volebných kandidátkach. Apel je jasný a Slovensko čakajú voľby o menej ako pol roka. Uvidíme, či ho nejaká relevantná politická strana vyslyší a aký výsledok tentoraz dosiahnu rómske strany.
Článok vznikol na podujatí „Rómovia v politike”, ktoré zorganizovalo 24. septembra Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA), Nadáciou Hansa Seidla a projektom Roma Spirit. S Tomášom Madleňákom diskutoval Tomáš Hrustič z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied, Marcel Šaňa, starosta košickej mestskej časti Luník IX. a terénna sociálna pracovníčka Jarmila Vaňová.
Autor: Juraj Hajko
