Sloboda vtedy a dnes. Za čo sme ochotní bojovať?

Nežná revolúcia je v novodobých dejinách vnímaná ako najväčšia spoločenská zmena. Je 17. november stále symbolom nádeje?

Sloboda vtedy a dnes. Za čo sme ochotní bojovať?
Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Mestá polepené plagátmi, ľudia s potrebou vyjadriť sa, no predovšetkým euforický pocit súdržnosti a spolupatričnosti nielen na námestiach. Aj to sú spomienky diskutujúcich na 17. november 1989 a udalosti krátko po ňom.

Predrevolučné lastovičky

Hlasy za slobodu sa v socialistickom Československu ozývali a silneli už začiatkom 80. rokov. Rastúcu túžbu po lepších zajtrajškoch v tom čase, podľa Ivety Radičovej, profesorky sociológie, podnecovalo viacero faktorov ako napríklad nástup Solidarności v Poľsku a vzostup samizdatovej literatúry či zvýšená distribúcia publikácií o demokracii. Ďalší zlom podľa nej nastal v roku 1985 s nástupom Gorbačova a Perestrojky a za akýsi systémový začiatok pádu komunistickej totality na našom území možno považovať Sviečkovú manifestáciu na Veľký piatok v roku 1988. Novembrovým udalostiam taktiež predchádzal petičný dokument hnutia Charta 77  ̶  Několik vět a za zmienku stojí aj otvorený list štrnástich sociológov s výzvou na zmeny režimu a vytvorenie vlády národného porozumenia.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako pripomenul moderátor diskusie, Michal Hvorecký, predmet politického diškurzu, ktorý prispel k Nežnej revolúcii, podnietila i slovenská ekologická skupina Bratislava/nahlas, v ktorej pôsobil Ján Budaj. Tá spájala ľudí z rôznych disciplín a oblastí a podarilo sa jej sformulovať potreby zásadných zmien spôsobom prijateľným pre širšie publikum.

Viera Uhlárová za komunikačné oddelenie pre Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku hodnotí, že „aj keď bol november chladný mesiac, spomienky naň hrejú pri srdci dodnes“. Nezabúda ani na legendárny cezhraničný pochod z Bratislavy do Hainburgu pod názvom Ahoj Európa!, ktorým sme dali vedieť, kam patríme. Len 15 rokov od tohto momentu sa Slovensko stalo členom EÚ, čo dokazuje, aký úspešný kus cesty sme ako národ odvtedy stihli prejsť.

Skryť Vypnúť reklamu

Demokracia nie je daná navždy

Úctu k udalostiam tohto dátumu a obdiv zúčastneným vyjadrila aj najmladšia predstaviteľka z trojice pozvaných, Karolína Farská, organizátorka študentských protestov Za slušné Slovensko. Aj napriek tomu, že sa narodila do nezávislého Slovenska, možnosť slobodne sa vyjadriť si cení a neberie ju ako samozrejmosť. Zároveň však apeluje na potrebu zachovania si čistých hodnôt slobody, ktorú pre nás vybojovali predchádzajúce generácie. Rovnako ako život, aj krajina má svoje vzostupy a pády. Dôležité však je, aby sme sa ako spoločnosť neprestajne snažili o pokrok a napĺňanie životných šancí a príležitostí, dodáva Iveta Radičová a pripomína, že „demokracia žije len dovtedy, kým máme demokratov, ktorí sú ochotní ju strážiť a sledujú, či inštitúcie neprinášajú pokusy o lámanie jej princípov“. Zároveň podčiarkla nutnosť jej revitalizácie a považuje za neodpustiteľné, že sloboda sa stáva predmetom politického boja.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa Viery Uhlárovej je dnes Slovenská republika, na rozdiel od 90. rokov, v európskom priestore veľmi pevne zakotvená. A ako súčasť EÚ sme sa zaviazali k určitému smerovaniu. Ako uvádza Iveta Radičová: „V súčasnosti prežívame globálny antiglobalizmus, internacionálny nacionalizmus a populárny populizmus.“ I keď to všetko vedie k zásadným zmenám v povahe politickej debaty a k štiepeniu spoločnosti, aj rozdielnosť patrí k demokracii. Pokiaľ sme teda ako spoločnosť ešte schopní nachádzať bod, ktorý nás spája a upevňuje, netreba sa o smerovanie krajiny obávať. Nezabúdajme však „rozvíjať hodnoty ľudskej dôstojnosti, spravodlivosti, solidarity alebo sociálnych a ekonomických práv, inšpirujme a podporujme mladých, ktorí si začínajú písať vlastný demokratizačný príbeh,“ vyzýva Iveta Radičová.

Skryť Vypnúť reklamu

Chyby a omyly revolúcie

„Každá revolúcia vzbudzuje veľké emócie a svoj étos,“ uviedla Viera Uhlárová. Práve očakávania boli vtedy ťažko uchopiteľné a predstava, že budeme zo dňa na deň žiť ako na Západe, o ktorom sme dovtedy len snívali, bola možno príliš naivná. Po vlne obrovského nadšenia si tak mnohí museli zvykať na novú realitu. Súčasné prieskumy Eurobarometra však ukazujú, že Slováci sa aj naďalej hlásia k hodnotám demokracie a využívajú výhody z nej plynúce.

„Je ľahké byť generálom po vojne,“ myslí si Iveta Radičová. Podľa nej sa po revolúcii jednalo o proces. V období od 17. novembra po prvé slobodné voľby bol prísľub pripraviť spoločnosť na pluralitný, súťaživý a demokratický model riadenia naplnený. Ďalší zlom ale nastal v roku 1991, keď namiesto normálnej cesty k národnej identite nastúpila neuveriteľná nacionalizácia tejto témy, čo vyústilo k rozštiepeniu vtedajšieho Česko-Slovenska. Pripomína tiež divokú privatizáciu, ktorej dopady cítiť dodnes. Táto trauma, ku ktorej sme nabalili aj prepad sociálno-ekonomický, čo ďalej viedlo k takmer 20-percentnej nezamestnanosti, boli pre spoločnosť šokom. Iveta Radičová preto vidí zásadnú transformačnú chybu „v obrovskej strate sociálneho, finančného a ľudského kapitálu v 90. rokoch“. Z čoho by sme si však rozhodne mohli brať príklad aj dnes, je práve nenásilná forma Nežnej revolúcie.

Výzvy budúcnosti

Odkaz novembrovej revolúcie je v týchto dňoch azda o niečo aktuálnejší. „Tak ako majú ľudia svoje chyby, ani demokracia nie je dokonalá,“ myslí si Karolína Farská a pokračuje, že ako spoločnosť sme uvedomelejší a dospelejší v zodpovednosti za svoje rozhodnutia, ktorú so sebou sloboda priniesla, a zdôraznila potrebu zdravého národného sebavedomia.

Ako sa počas diskusie Café Európa vyjadrila Iveta Radičová, „to, čo pre nás znamenajú dôležité míľniky z histórie, vytvára to, kým sme“. Štátny sviatok 17. november vidí ako dôležitý symbol. Aby sme ale ostali jeho spomienke verní, je treba otvorene a kritickým spôsobom pomenúvať bariéry a problémy v našej spoločnosti a formou otvorenej výzvy navrhovať kompetentným riešenia.

Viera Uhlárová ďalej dodáva, že „najväčším nepriateľom demokracie je ľahostajnosť“. Oficiálne ceremónie súvisiace s udalosťou síce rozhodne patria k reprezentatívnej úlohe štátu a jeho predstaviteľov, no mali by sme spomínať aj aktívne a formovať demokraciu tak, aby sa vyvíjala. Na to je nevyhnutné, aby si každý sám za seba zodpovedal, čo môže pre túto krajinu, ale aj pre Európu urobiť. Doba, v ktorej žijeme, je totiž doba obrovských zmien. Mení sa spôsob, akým získavame informácie, ako hospodárime, či ako sa správame k životnému prostrediu a prírode. Na prvom mieste by preto mala byť udržateľnosť, čo je téma, ktorá dnes rezonuje nielen v Európe, ale aj vo svete. Možno práve to bude ďalší popud, ten veľmi silný emocionálny náboj, ktorý nás dokáže spojiť ako národ a bude nás posúvať ďalej. Opäť teda stojíme na prahu nových výziev pre spoločnosť, ktoré si budú vyžadovať obrovské zmeny na mnohých úrovniach, a je priam nemožné zatvárať pred nimi oči. Iveta Radičová sa preto lúči so slovami: „je čas na zamyslenie sa, vyhodnotenie našej cesty a zameranie sa na to, čo môžeme urobiť, aby sme sa tu mali lepšie a cítili sa príjemnejšie“.

 Video z diskusie tu.

Článok vznikol na online podujatí „Sloboda vtedy a dnes. Za čo sme ochotní bojovať?“, ktoré zorganizovalo 16. novembra Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. S Michalom Hvoreckým diskutovali Iveta Radičová, profesorka sociológie, Viera Uhlárová za komunikačné oddelenie pre Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku a Karolína Farská, organizátorka študentských protestov Za slušné Slovensko.

Café Európa

Café Európa

Bloger 
  • Počet článkov:  91
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Debaty Café Európa sú určené pre širokú verejnosť a ich cieľom je zvýšiť povedomie a podporiť spoločenskú diskusiu na vybrané otázky týkajúce sa EÚ a jej členských štátov. Publikum má možnosť vypočuť si argumenty odborníkov, zapojiť sa do diskusie, klásť otázky a nakoniec si na základe prezentovaných informácií vytvoriť na tému vlastný názor ... to všetko v príjemnej neformálnej atmosfére kaviarne. Zákusok s kávou, prípadne čajom je na nás! Formát diskusií vznikol pod patronátom Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku v roku 2010. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

2 články
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Skryť Zatvoriť reklamu