Hoci sa čoraz viac ozývajú hlasy, že rozdelenie Európy na východ a západ je prekonané, pri hodnotových otázkach je deliaca línia evidentná. Kým staré členské štáty postupne schvaľujú homosexuálne manželstvá, mladší členovia idú opačným smerom. Vo Vyšehradskej skupine ich nepovoľuje ani jeden štát, len Česká republika uzákonila registrované partnerstvá. Ba čo viac, Slovensko, Poľsko a Maďarsko majú manželstvo definované ako zväzok muža a ženy v ústave. Podobnú ústavnú ochranu manželstva prijali Chorvátsko, Bulharsko, Litva a Lotyšsko. Väčšina z uvedených štátov tento krok prijala až po vstupe do EÚ.
Je možné to vnímať ako reakciu novších členov na centrálnu politiku Únie, ktorá podporuje priznávanie viacerých práv sexuálnym menšinám? Zjednodušene by sa dalo povedať, že európske inštitúcie LGBTI komunitu podporujú, ale rozhodnutie o konkrétnej právnej úprave je v rukách členských štátov. Európska komisia napríklad na deň boja proti homofóbii nasvietila svoju budovu do dúhových farieb a LGBTI komunitu priamo podporuje aj jedna z oficiálnych agentúr EÚ nesúca názov FRA (Európska agentúra pre základné práva).
A ako sa na tému pozerajú Slováci?
Téma spravidla ožíva najmä pred voľbami, tento rok to bolo zreteľné pred tými prezidentskými. Na druhej strane postoje a preferencie relevantných strán, ktoré sú za zachovanie súčasného stavu, zodpovedajú názoru ich voličov. V prieskume agentúry Focus sa 56% oslovených slovenských respondentov vyjadrilo proti registrovaným partnerstvám. Ešte vo väčšej miere sa záporne Slováci vyjadrili proti homosexuálnym manželstvám a adopciám. Veľmi podobné výsledky ukázali prieskumy agentúry z rokov 2013 či 2011, takže sa dá hovoriť o stabilnom trende.
Polarizačný náboj témy bol zjavný aj počas júnovej diskusie Café Európa v Banskej Bystrici. Podľa Patrika Danišku, predsedu Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku, je zobrazovanie dúhovej vlajky na budove eurokomisie neprijateľné a považuje ho za protiklad „logickej rodinnej politiky“. Vlajke prisudzuje nielen ľudskoprávny, ale politický a ideologický rozmer. Úplne inak gesto vníma advokátka Eva Kováčechová. „Je to rovnaké vyjadrenie aktu solidarity ako zavesenie rómskej vlajky – teda menšiny, ktorá nemá rovnaké práva ako väčšina.“
Podobne sa hlasy konzervatívcov a liberálov líšia pri pohľade na právnu úpravu homosexuálnych zväzkov. „Inštitút manželstva a registrovaných partnerstiev by mali mať rovnaký štatút a váhu,“ vyhlásil člen LGBTI komunity a projektový manažér Záhrady Milan Zvada. Nesúhlasí s ním Patrik Daniška tvrdiac, že potom nemá zmysel ústavná a exkluzívna ochrana manželstva ako zväzku, ktorý prináša na svet potomstvo.
Zástancovia registrovaných partnerstiev zvyknú argumentovať tým, že homosexuálni partneri si v súčasnosti nemôžu nahliadať do zdravotnej dokumentácie, dediť po sebe a čelia ďalším právnym prekážkam. V skutočnosti však ani manželia navzájom nemajú automaticky prístup k zdravotným údajom bez osobitného právneho splnomocnenia. Na druhej strane, Výbor pre práva LGBTI osôb vypracoval zoznam životných situácií, ktoré je buď možné riešiť komplikovane alebo vôbec.
Na podobné prekážky narážajú aj nezosobášené pary, druhovia a podobne. Pri tejto otázke nastala medzi účastníkmi diskusie vzácna zhoda „Ak je nejaký nedostatok v právnom poriadku, nech je to v prospech všetkých spolubývajúcich párov,“ vyhlásil Daniška. S Evou Kováčechovou sa tiež zhodli, že pre deti je najlepšie vyrastať v úplnej rodine, ale nie vždy je to možné.
Podobne účastníci debaty spolu súhlasili v tom, že kampaň, ktorá predchádzala referendu o rodine v roku 2015, neprispela k zmierlivej spoločenskej debate o tejto téme. Kým Milanovi Zvadovi prekážala formulácia samotných otázok referenda a vyhrotená kampaň, Patrik Daniška zas mal dojem, že časť médií počas kampane o plebiscite informovala zaujato. Objektívnym faktom zostáva, že názory iniciátorov referenda podporilo viac ako 90% zúčastnených, ale na druhej strane sa ňom zúčastnila len približne pätina oprávnených voličov.
Slovenská vláda koncom mája prijala väčšinu z takmer 200 odporúčaní Organizácie spojených národov na zlepšenie ochrany ľudských práv vrátane ustanovení, ktoré sa týkajú uzákonenia registrovaných partnerstiev v horizonte piatich rokov. Až čas a zloženie parlamentu ukážu, či sa odporúčania, ktoré vo vláde vyvolali chaos a paniku, pretavia do reality, alebo zostane v platnosti doterajší stav.
Celé video z diskusie:
Článok vznikol na podujatí „Vnucuje Únie Slovensku LGBTI?”, ktoré zorganizovalo 5. júna Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA). S Patrikom Kováčom diskutoval Patrik Daniška, predseda Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku; advokátka Eva Kováčechová; a dramaturg, projektový manažér a učiteľ angličtiny Milan Zvada
Autor: Juraj Hajko
