Ako sa zmenil život jej obyvateľov po tom, ako sa pred rokom konflikt rozšíril do celej krajiny? Ako sa Ukrajincom darí odrážať pozemné i letecké útoky Ruska a ako im v ich vytrvalosti pomáha zvyšok sveta vrátane Slovenska a Európskej únie?
Deň, keď začala vojna
Zámerom diskusie, ktorú viedol vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Vladimír Šucha, bolo zhodnotiť rok vojny na Ukrajine z viacerých perspektív tak, ako to vnímali pozvaní hostia. Pripomenul, že práve pred rokom, 24. februára 2022, mal tu naplánovanú diskusiu o napätí na Ukrajine a plánoch Ruska. Diskutujúci sa zhodli, že signály o tom, že Rusi môžu napadnúť Ukrajinu, vnímali už dávno predtým. Katarína Mathernová ich podrobnejšie objasnila: „Putin dlhé roky robí to, čo signalizuje. V roku 2007 sa vyhranil voči Západu a v lete 2021 napísal esej, ktorou popieral právo Ukrajiny na samostatnú existenciu.“ Neverili však, že sa tak naozaj stane. Viacerí boli zaskočení aj jednoznačnou reakciou Slovákov voči agresii. Aktivistka Lucia Štasselová a spoluautorka filmu o Ukrajine s názvom „Tí, ktorí zostali“ to potvrdila. O protesty pred ruskou ambasádou v Bratislave, tesne pred vojnou, nebol veľký záujem. V deň vypuknutia vojny, keď zorganizovali pochod pred sídlom ukrajinskej ambasády, bolo tam toľko protestujúcich, že sa nedalo prejsť cez ulicu. Tento intenzívny deň začal pre poradkyňu Prezidentky SR pre zahraničné vzťahy Janu Kobzovú bezpečnostnou radou, pamätá si na rýchle prípravy na špeciálny summit EÚ i summit NATO na druhý deň. Primátor Bratislavy Matúš Vallo pridal svoj pohľad: „Usilujeme sa, ako mesto, byť pripravení na všetko, máme dobrý tím, napriek tomu sme neurobili pred vojnou kompletnú prípravu. Prekvapilo ma, ako sme to vytesnili v hlave.“ Hneď na druhý deň čelili realite, keď na Hlavnú Železničnú stanicu v Bratislave prišla tisícka ľudí a odvtedy ich prichádzalo od 1000 do 1 500 každý deň.
Aký rok sme prežili
Za bezprecedentný rok, keď sa prekročili všetky možné tabu, považuje rok od začiatku vojny na Ukrajine V. Šucha. Vyzval hostí na zamyslenie, či ho budú historici o niekoľko rokov, z pohľadu EÚ, Slovenska, našich občanov i Bratislavy, hodnotiť pozitívne? Dôležité je, že Európa sa veľmi jednoznačne postavila na stranu Ukrajiny. K. Mathernová vyzdvihla tri aspekty, ktoré zaskočili aj Putina: Európa zostala zjednotená, prelomila sa pomyselná čiara, keď EÚ prepláca dodávky zbraní členským krajinám a už sa pripravuje 10. balík sankcií pre Rusko. V tomto roku je výška pomoci pre Ukrajinu zhruba 18 miliárd eur. Za najdôležitejšie a nádej pre Ukrajinu však považuje zástupkyňa generálneho riaditeľa EÚ pre susedskú politiku K. Mathernová to, že v júni 2022 dostala štatút kandidátskej krajiny EÚ. J. Kobzová zhodnotila situáciu u nás :„Mnohých nás prekvapilo, akú rozmanitú pomoc Slovensko poskytlo, vďaka aktivizácii občianskeho sektora, ľudskej solidarity, samospráv, a to po dvoch rokoch pandémie, keď sme boli aj ekonomicky vyčerpaní.“ Dovtedy sme boli s Ukrajinou skôr neviditeľní susedia, čo sa radikálne zmenilo. Slovensko je odvtedy veľmi aktívne aj na pôde EÚ aj v NATO. M. Vallo vyhlásil, že je hrdý na Bratislavčanky, Bratislavčanov, ktorí ukázali disciplínu a súdržnosť. Klientské centrum na Bottovej je podľa primátora Bratislavy doposiaľ príkladom neuveriteľnej spolupráce medzi samosprávou, štátom, mestom a neziskovými organizáciami. A prvý raz sa zapojil aj privátny sektor. L. Štasselová vníma, že samotný tretí sektor táto situácia naozaj preverila, ale pozitívne ju prekvapili konkrétne rodiny, jednotlivci, na Slovensku išlo skoro až o národné vzopätie. Podľa V. Šuchu je to pre nás dobré vysvedčenie. „Naše hranice prekročilo milión Ukrajincov, takže naša odolnosť a občianska i inštitucionálna kapacita je oveľa väčšia, len my, na Slovensku, trpíme malou sebadôverou. Zostalo tu 100 tisíc odídencov a darí sa nám to perfektne zvládať.“
Trvalý mier
Najviac otázok publika sa týkalo toho, ako zaistiť trvalý mier. Diskutujúci sa zhodli, že ten sa dá dosiahnuť len víťazstvom na bojisku. Podľa J. Kobzovej sa posunulo aj uvažovanie EÚ a NATO o obrane, pričom NATO vlani oficiálne označilo Rusko ako hrozbu. Viacerí politickí predstavitelia, nielen na Slovensku, to však spochybňujú. V. Šucha jasne formuloval, že v Európe i u nás potrebujeme demokratických predstaviteľov, ktorí budú ďalej podporovať Ukrajinu i usporiadanie sveta a hodnoty, ktoré vyznávame.
Celý záznam nájdete tu.
Článok vznikol z obsahu diskusie v Café Európa: Vojna na Ukrajine rok po: ako pomáhajú Slovensko a Európska únia?, ktorú 13. februára 2023 zorganizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. Diskutujúcimi boli Katarína Mathernová, zástupkyňa generálneho riaditeľa Európskej komisie pre susedskú politiku, Jana Kobzová, poradkyňa pre zahraničnú politiku, Kancelárie prezidentky SR, Lucia Štasselová, spoluautorka filmu „Tí, ktorí zostali“ a Matúš Vallo, primátor mesta Bratislava. Moderátorom tejto jedinečnej debaty sa stal Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia EK na Slovensku. Tento formát vznikol v spolupráci s RTVS, Denníkom SME a Rádiom FM.
