Poviete si: O čom to cica splieta? Však svet je taký, aký sme si ho sami stvorili, taký aký je, taký aký chceme, aby bol....snáď možno, asi, no neviem, som neistý, preverím....pretože každý z nás (neverím, že sa nájde čo i len jeden, ktorý nemá ten pocit, ak nie tak úprimne z duše gratulujem a ticho závidím)
zažil svoju vlastnú VEĽKÚ krivdu páchanú na vlastnom tele a ešte prinajmenšom v štýle harakiry.
A toto je ten svet, čo sme chceli? J
Robíte novodobú otročinu v práci od svitu do mrku snáď v ošiali.....mám vedomosti, know- how, viem sa predať, však tupý/á nie som, že si vás všimnú? Za dobré výsledky, plníme predsa plány na 120%, za snahu, za prácu navyše, za nápady a postrehy, za to že ste lojálni, že ....... čo ja viem, že za čo ešte. Ale, kdeže......uznanie, by ste asi veru radi, (aaaaa ako radi) no dočkať sa ho, je asi cesta zarúbaná. Čím to je, že naši nadriadení vedia haniť ( a ako bravúrne) a uznanie sa im z úst derie ako z chlpatej deky?
Sa spamätaj, kde žiješ?
"Zlatí komunisti", ako vravieval môj zlatý tato,(však ja sama som túto éru zažila len na pár okamihov, neviem porovnať), nikto vraj nevedel, čo je to stres, päť, desať a xykoľké storočnice sa plnili na 100%, dokonca aj nad plán, paráda. Dnes, všetci strhaní, mulicujú jak kone na poli a nie, a nie splniť plán na 120%. Bože, však od takej roboty aj kone kapú. A my predsa nie sme kone!
Aj napriek týmto nepriaznivým vstupom podávate výsledky, robotka vás dokonca aj baví,
veríte, dúfate, podporia ma, budem postupovať ďalej, mám šancu..... však je to pracant maká, to je náš fasa človek, toho si nedáme, máš potenciál, perspektívu, teba sme dlho hľadali, si presne to, čo sme potrebovali....bla-bla-bla (drísty, ktoré vám nadupajú do hlavy na všetkých couchingových a manažerských školeniach).....
a ďalšia dýka v chrbte, povýšia vášho kolegu? Ktorého nechcete uraziť, ale tupý je už od pohľadu od dverí. Že za odmenu, nie je taký dobrý, ale.... že je taký, že onaký.....a nakoniec vyplynie, že je „vie ako a kde má správne šnúrky potiahnúť“ , „kde zalichotiť, kde podlíznúť“
a že praktizuje a postupuje podľa „rodinnej línie“?
Čert, aby to vzal. A vám ostane len toto,..... aj ty si počkáš, príde rad na teba....kým sa to stane, tak by ste rýchlejšie stihli splodiť dieťa a dokonca aj odrodiť (dokonca aj tí, čo na to nemajú fyziologické predpoklady).
Darwin by sa v hrobe obracal, keby takéto zažil, že len silný druh, adaptabilný, na základe selekcie prežije...ale houbeles.....ako hovorí Ivan Tásler v piesni: ....len „sviňa“ prežije.“
Spravodlivosti sa človek nedovolá, a tak som urobila selekciu v sama sebe......pracovať na seba to áno...ale tak, aby som sa stala „úspešnou sviňou“. (no uvidíme) Tie sú vraj dnes in. :-)
