Angličana menom Brian Eno (nar. 15. mája 1948) poznajú hlavne priaznivci U2 a Davida Bowieho, ktorým pomáhal v úlohe producenta k ich najlepším albumom. Eno bol začiatkom sedemdesiatych rokov známy hlavne ako klávesista v kapele Roxy Music. Ohrial sa tam len 2 roky (1971-73). Popritom sa venoval aj vlastným projektom a často experimentoval napríklad s Robertom Frippom (King Crimson) a kombináciou páskových strihov a elektronických zvukov vyrábali na tú dobu revolučné diela. Aj v sólovej tvorbe rád experimentoval nielen so zvukmi, ale aj s formami diela. Striedal popové a rockové projekty s takmer klasickými až minimalistickými a hoci už platne ako Discreet Music (1975) alebo Music For Films (1978) sa k soundtrackovým plochám približovali, až dielo Music For Airports (1978) pevne definovalo pojem ambientnej hudby, vďaka čomu aj tento album nosí prívlastok Ambient 1 .
Ako názov napovedá, táto hudba nebola určená k sústredenému počúvaniu či zábave, ona bola predurčená hrať len ako kulisa a podfarbovať atmosféru. Počas štyroch bezmenných skladieb nezačujete ani jeden úder na bubon, opakujúce sa syntezátorové a klavírne motívy sa prelínajú s harmonickými vokálmi a zvukomalebnými pasážami. Vedci a muzikológovia až omnoho neskôr zistili to, čo Eno a mnohí ďalší priekopníci ambientnej a new-age hudby podvedome tušili, že hudba bez rytmu pomáha navodiť mozgové vlny theta spojené so stavmi hlbokého uvoľnenia . Len podotýkam, že hlavne východné civilizácie a rôzne šamanské kmene boli v aplikácii hudby v praktickom ži vote omnoho ďalej...
Ako som spomínal, Music For Airports bola koncipovaná ako ukľudňujúca kulisa a istý čas aj pa sažier ov newyorského letiska LaGuardia „pripravovala“ na let. Opus tvoria štyri skladby očíslované stranou platne a poradovým číslom, pri počúvaní z CD máme výhodu, že nemusíme vinyl obracať a môžme nerušene relaxovať. Hlavne úvodná skladba s opakujúcimi sa variáciami klavírneho motívu pôsobí ako balzam na uši a je možné, že pokiaľ si album pustíte tesne pred spaním, zvyšné tri, kde sa viac vyžívajú jemné harmonické vokály, si už ráno nebudete pamätať. Pre úplnosť dodám, že v roku 1998 vyšla pod názvom Bang On A Can úprava tohto albumu v orchestrálnom prevedení pre kontrabas, cello, perkusie, klávesy, gitaru a klarinet, chvíľami doplnené o zbory, sláčiky alebo jemné dychy. Obe verzie sem tam začujete aj v chill-out roomoch väčších diskoték, či festivalov, čo len podčiarkuje univerzálnosť a nadčasovosť tohto diela. Ak ho náhodou v ľubovoľnom formáte vlastníte, tak sa spolu s ním skúste unášať a naladiť na nôtu pokoja, práve teraz je na to ten správny čas.
Skladby:
1 1/1 16:30 Davies, Eno, Wyatt
2 1/2 8:55 Eno
3 2/1 11:45 Eno
4 2/2 12:20 Eno
Štúdiová zostava:
Brian Eno – producent, syntezátory, elektrické piano, obal platne
Robert Wyatt – klavír
Christa Fast, Christine Gomez, Inge Zeininger – hlasy, vokály
1978 – EG Music
