Tá dvojka napovedá, že jeden Doyle Bramhall, hoci bubeník, už na svete bol a bol to dokonca jeho otec. Zasvätenejší ho možno poznajú z čias spolupráce s jedným z najväčších bluesových „strunárov“ – Stevie Ray Vaughanom . Dokonca mu zložil aj zopár piesní, vrátane jednej z najznámejších House Is A Rocking. Stále žije a koncertuje, hlavne v rodnom Texase, jeho meno sa však čoraz viac dostáva do synovho tieňa.
Mladší z rodu Bramhallov upúta na prvý pohľad ľaváckym držaním gitary, čo však upúta na druhý pohľad a doslova šokuje, je opačné – pravácke umiestnenie jeho strún. Zrejme si v mladosti gitaru často požičiaval od otca a jeho spoluhráčov a neskôr už nechcel meniť zaužívané zvyky. Zaujímavo tak vyzerá jeho vyťahovanie (či skôr sťahovanie) strún aj údery trsátkom zdola nahor. Pri sledovaní jeho hry si musím aj položiť otázku o sile jeho prstov a zápästia, keďže tento štýl hrania ani zďaleka nie je ideálnym z ergonomického hľadiska.
Doyle je však talentom od prírody a okrem bluesového feelingu tvorí charakteristickú zložku jeho prejavu hlavne drsný a zdravo špinavý tón. Presne taký pasoval na nahrávky Meshell Ndegeocello, huslistu Boyda Tinsleyho (Dave Matthews Band), takým sa prezentuje ako člen sprievodnej kapely Sheryl Crow. Už v šestnástich rokoch bol členom kapely Jimmieho Vaughana, čo len potvrdzuje slová o zázračnom dieťati. Okrem bluesovo orientovaných nahrávok pôsobil aj v kapele Rogera Watersa, čo svedčí o tom, že v povedomí muzikantov je omnoho známejší ako u publika. Aj jeho štyri doterajšie sólové počiny budú zrejme poznať len gitaroví a bluesrockoví nadšenci.Zdá sa, že práve pôsobenie s Ericom Claptonom, najskôr len sporadické hosťovanie na albumoch Riding With The King a Reptile, teraz už plnohodnotné, ho môže posunúť do vyššej ligy. Stal sa už kmeňovým členom jeho bandu, odkiaľ vytlačil dlhoročného sidemana Andyho Fairweather-Low-a (ten mimochodom tiež hrával s Watersom). Na posledných Claptonových albumoch venovaných legende delta blues Robertovi Johnsonovi už Brahmalla počuť viac a prezentuje sa aj v akustickej dvojici, čo je úloha dosť náročná. Na DVD z Claptonovho Crossroads festivalu ho máme možnosť zhliadnuť aj s vlastnou kapelou Smokestack, kde okrem gitary aj spieva. Na margo účasti na tomto hviezdnom festivale vraví: „Je zaujímavé stať sa súčasťou scény a hrať s muzikantmi, s ktorými hrával môj otec a ktorí boli pre mňa idolmi už od detstva...“ Na prvý dojem málo komunikatívny, skôr introvertný, gitarista však má všetky predpoklady na to, aby sa tiež stal velikánom. Jeho gitara totiž dokáže komunikovať za neho.
