Unplugged znamenal obrat aj v Ericovej kariére. Albumy z osemdesiatych rokov ho napriek ojedinelým zábleskom nezastihli v najlepšej forme. Akustická poloha mu však svedčí, znova sa vrátil k svojim bluesovým koreňom, čo vyústilo aj do nasledujúceho bluesového cover albumu From The Cradle (1994). Claptonov hudobný motor dosť opotrebovaný divokými jazdami v sedemdesiatych rokoch tak po generálke opäť začal pracovať na plné obrátky. A to aj napriek tomu, že v osobnom živote ho postihla tragédia, keď jeho jediný syn Conor zahynul po páde z balkóna.
Práve táto udalosť sa stala impulzom k neuveriteľne emotívnej piesni Tears In Heaven prezentovanej na Unplugged, napokon za ňu si odniesol Grammy za pieseň roka. Kto sa započúva do textu a pozná okolnosti jej vzniku, určite sa slzám neubráni. S Ericom spolucítil aj Phil Collins, genesisovská pieseň No Son Of Mine z tohto obdobia je taktiež venovaná nebohému Conorovi.
Ešte jedna pieseň z tohto akustického predstavenia stojí za zvláštne spomenutie. Úprava rockovej skladby Layla pochádzajúcej ešte z Claptonovej éry s Derek & The Dominos (1970) ju posunula úplne do inej – o niečo pomalšej a priezračnejšej polohy. Väčšinu koncertu tvoria akustické úpravy bluesových štandardov. Inšpirácia Robertom Johnsonom, Muddy Watersom a ďalšími klasikmi z raného obdobia blues naplno prepukla v posledných rokoch, keď Clapton vydal najprv štúdiové (Me & Mr. Johnson) a neskôr aj živé CD/DVD (Sessions for Robert J.). Počnúc Unpluggedom sa Eric k blues v rôznych formách vracal nielen na všetkých svojich nasledujúcich albumoch s výnimkou popového výletu Pilgrim (1998), ale aj na kooperáciach so spriaznenými súputníkmi – ako B.B. King, John Mayall, Zucchero, Jack Bruce a stal sa aj gestorom tribute koncertu na počesť Georgea Harrisona.
Spoločnosť na „odpojenom“ koncerte mu robili hviezdni muzikanti. Dvaja z nich – gitarista A ndy Fairweather-Low (o.i. napr. spoluhráč Rogera Watersa) a basgitarista Nathan East (Fourplay) to s ním ťahajú až po súčasnosť. Veterán za perkusiami Ray Cooper patril v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch k dvorným spoluhráčom nielen Eltona Johna, ale širokej hudobnej smotánky, v tom čase aj Eric dosť často využíval jeho služby. Čiernobiele klávesy akustického piana hladili za jeho chrbtom prsty rovnakého majstra ako tie za chrbtom Jaggera, Richardsa a spol. – menom Chuck Leavell. Za bicími sedel skúsený štúdiový bubeník Steve Ferrone (Tom Petty, Duran Duran) a aj s vokálmi pomáhali vyhľadávané speváčky – Tessa Niles a Kathy Kissoon .
Spolu s unplugged mániou sa na obrazovky MTV vo väčšej miere vrátila živá muzika a muzikantské remeslo a som rád, že ju odštartoval muzikant, ktorého meno je pre mňa dodnes stelesním nielen bielej podoby blues, ale aj srdca a muzikantského majstrovstva. Zároveň je Eric jeden z mála bluesovo orientovaných interpretov, ktorí sa držiac si svoju tvár môžu pýšiť nálepkou hviezdy aj v kolotoči „veľkého“ šoubiznisu.
Záznam koncertu vyšiel aj v DVD podobe v netradičnom vydaní - na obojstrannom disku (DVD-10), na jednej strane so zvukom 5.1, na druhej v LPCM.
Skladby:
1 Signe Clapton 3:13
2 Before You Accuse Me McDaniel 3:44
3 Hey Hey Broonzy 3:16
4 Tears In Heaven Clapton, Jennings 4:36
5 Lonely Stranger Clapton 5:27
6 Nobody Knows You When You're Down & Out Cox 3:49
7 Layla Clapton, Gordon 4:46
8 Running on Faith Williams 6:30
9 Walkin' Blues Johnson 3:37
10 Alberta Traditional 3:42
11 San Francisco Bay Blues Fuller 3:23
12 Malted Milk Johnson 3:36
13 Old Love Clapton, Cray 7:52
14 Rollin' & Tumblin' Waters 4:12
Muzikanti:
Eric Clapton - gitara, spev
Ray Cooper - perkusie
Nathan East - basgitara, kontrabas, vokály
Andy Fairweather-Low - gitara
Steve Ferrone - bicie
Chuck Leavell - klávesy
Katie Kissoon, Tessa Niles - vokály
producent: Russ Titelman
1992 – Reprise / Warner
<div><a href="http://naj.sk/"><img src="http://p1.naj.sk/hit?site=22816;t=lb14;ref=;jss=0" align="right" width="14" height="14" alt="NAJ.sk" style="border:none" /></a></div>
