Imagine je v poradí šiestym sólovým Lennonovým albumom, keď rátam aj tri experimenty s Yoko Ono ešte z dôb Beatles, ktorá zaujali viac svojimi obalmi a sprievodnými javmi ako samotnou muzikou a živý koncert z Toronta. Väčšina poslucháčov oceňuje na Imagine práve množstvo melodických nápadov, no John chcel pôsobiť v pozícii rockera a revolucionára a neskôr sa od tohto albumu trochu dištancoval a za svoju pravú tvár pokladal drsnejšie songy ako Mother alebo Working Class Hero z predchádzajúceho LP Plastic Ono Band (1970).
Produkcie sa ujal Phil Spector , ku ktorému John prejavoval nebývalý rešpekt. Ten Phil Spector, ktorého dotočené sláčiky a vokály v piesni The Long And Winding Road sa stali predmetom ostrého Paulovho protestu ústiaceho k definitívnemu odchodu z Beatles. Spectorov prínos na Imagine je však pozitívny, hlavne z hľadiska zvuku a mierne patetické sláčiky do skladieb celkom pasujú.
K nahrávaniu si John pozval známych muzikantov, ktorých služby často využíval aj v živej verzii kapely Plastic Ono Band. Okrem Georgea Harrisona tvorili jadro bubeník Alan White, klavirista Nicky Hopkins a starý známy ešte z hamburských čias – basgitarista Klaus Voorman , mimochodom autor kresby na obale albumu Revolver.
Imagine ponúka desať silných piesní, každá skrýva iný príbeh a inú históriu, takže podobne ako pri spomienke na Abbey Road , aj tu si ich „per partes“ rozoberiem podrobnejšie. Texty piesní s českými prekladmi (hoci v niektorých pasážach nie úplne presnými) spolu s detailným line-up-om k jednotlivým skladbám nájdete na stránke www.brouci.com . Ako študijný materiál k poznaniu tohto albumu (samozrejme okrem vypočutia) doporučujem knižku Paula Du Noyera „ Jak vznikaly písně Johna Lennona (1970-1980)“, ktorá sa nedávno objavila na pultoch kníhkupectiev. DVD Gimme Some Truth - The Making of John Lennon's "Imagine" (2000) nám ukazuje nahrávanie albumu v štúdiu a hoci by som si pri niektorých piesňach vedel predstaviť hlbšie rozvinutie ich histórie, je podareným hudobným dokumentom.
Skladby:
1 Imagine Lennon 3:04
Text má korene v básni Grapefruit od Yoko Ono z roku 1964 a John neskôr priznal, že za ideu mal priznať spoluautorstvo aj Yoko. Imagine je Johnovou odpoveďou na Paulovu Let It Be, ktorou otvorene pohŕdal (asi ako všetkým, čo Paul v posledných rokoch vyprodukoval). Keď mu Paul vyslovil obdiv za Imagine, odvrkol mu nielen to, že aj Imagine je taktiež politickou piesňou, ale aj že to je „ pocukrovaná Working Class Hero pre takých konzervatívcov, ako si ty“ .
John si opäť pohneval náboženských puritánov, ktorí si jeho predstavu sveta bez neba, pekla a náboženstva vyložili po svojom.
2 Crippled Inside Lennon 3:49
Country-funková skladba s ragtimeovým pianom Nickyho Hopkinsa a s Georgeom Harrisonom hrajúcim na dobro neprináša veľké posolstvá, len trochu odľahčenia do úvah o ľudskom vnútri.
3 Jealous Guy Lennon 4:14
Pieseň vznikla ešte v časoch nahrávania „Bieleho albumu“. Vtedy niesla názov Child Of Nature a zrejme kvôli kolidovaniu s Paulovou Mother Nature’s Son ju nakoniec na album nezaradili. V konečnej verzii John autobiograficky odkrýva svoju dušu a skrytého žiarlivca a násilníka. Po Lennonovej smrti sa dočkala aj vydarenej cover verzie od Roxy Music, Lennon však píska lepšie ako Bryan Ferry.
4 It's So Hard Lennon 2:27
Rockové boogie ukazuje aj trochu drsnejšiu Lennonovu tvár. Zaujímavosťou je saxofón Kinga Curtisa (podobne ako v nasledujúcej piesni), ktorý Spector dotočil dodatočne v New Yorku. Bol rád, že presvedčil k spolupráci Curtisa, ktorý zvyčajne podobné ponuky odmietal. V tej dobe King Curtis založil vlastnú kapelu s Arethou Franklin a Billym Prestonom, no o mesiac neskôr ho na schodoch vlastného domu na smrť dobodal jeden tulák a It’s So Hard sa tak stala jeho epitafom.
5 I Don't Wanna Be a Soldier Lennon 6:08
Lennon patril k tradičným zarytým odporcom vojny, nielen vo Vietname, napriek tomu, že vojaka si zahral v Lesterovom filme How I Won The War . Pieseň vychádza z detskej rýmovačky rozvinutej na voľnejšej ploche pripomínajúcej jam session umocnenú opäť Curtisovým saxofónom a dvoma gitaristami kapely Badfinger patriacej pod Apple. Jej osud sa spečatil obesením dvoch členov – Toma Evansa a Petea Hama.
6 Gimme Some Truth Lennon 3:16
Zárodky piesne sa rodili ešte počas session k Let It Be, neskôr Lennon pieseň rozvíjal plný nenávisti k prezidentovi Nixonovi. Ostrý text plný výčitiek trocha pripomína Paulovu Never Give Me Your Money.
7 Oh My Love Lennon, Ono 2:45
Ďalšia z piesní vzniknuvších ešte v časoch „Bieleho albumu“. Baladická úprimná pieseň o láske sa prednedávnom dočkala coververzie od Martina Gorea (Depeche Mode), ktorý ju zaradil medzi svoje obľúbené covery na albume Counterfeit 2 .
8 How Do You Sleep? Lennon 5:36
Keď Paul vydal svoj album Ram (máj 1971), paranoický John cítil takmer v každom navonok nevinnom texte narážku na seba. Paulovi sa v tejto piesni dokonale pomstil, avšak bez servítky na ústach a bez skrytých metafor. Vraj jedinou vecou, čo dokázal, bol Yesterday, odvtedy ako odišiel, je z neho „Just Another Day“ narážajúc na názov jeho singla. Pieseň plná je podobných výčitiek, na DVD Gimme Some Truth môžeme vidieť ako sa John pri predspievavaní piesne Georgeovi Harrisonovi škodoradostne teší pri každej narážke a akoby Georgeovi pohľadmi vravel „ale mu dávam, čo?“. John si robí srandu aj z fámy, podľa ktorej skutočný Paul zahynul pri autonehode. K antipaulovskej kampani zapadla aj pohľadnica vydaná k Imagine parodujúca obal McCartneho platne Ram, kde Paul drží barana, posúďte sami... No Paulovho protiútoku sa nedočkal, práve naopak Paul na nasledujúcom albume Wild Life napísal zmierlivú pieseň Dear Friend.
Yoko sa pri nahrávaní zdalo, že muzikanti priveľa improvizujú. John ju ako vždy počúvol a vydal rázny pokyn „Stop improvising“ a zažiadal pevnú štruktúru skladby.
9 How? Lennon 3:45
Pieseň zachytáva Johna na rázcestí, ako keby sa nevedel rozhodnúť, či bude revolucionárom, alebo umierneným rockerom, ako keby hľadal cestu. Tentokrát vzdušnejšie a úspornejšie aranže, opäť dotvorené Spectorovou produkciou, ktorá akoby z oka vypadla spomínanej The Long And Winding Road.
10 Oh Yoko! Lennon 4:19
Komu asi môže byť venovaná pieseň, čie meno John vykrikuje o polnoci? Pôvodne mal byť Yoko venovaný celý album Imagine, aj táto pieseň zo začiatku znela pomalšie. Jej finálna podoba má svojim tempom blízko ku Crippled Inside. Pieseň sa stala populárnou a John prepásol jej možnosť vydania na singli, asi sa bál, že utrpí jeho povesť drsného revolučného rockera.
Ešte by som mal spomenúť revolučnú pieseň Power To The People , ktorá síce na albume nevyšla, ale patrí k tomuto obdobiu. Predstavuje Lennona v roli hovorcu revolucionárov, no John s ňou nebol príliš spokojný o pokladal ju za „sračku“, ktorá mala uspokojiť radikálov. Yoko ju použila k dokumentu o čínskych prodemokratických demonštráciách v roku 1992.
Fakty k albumu Imagine:
Produkcia: John Lennon, Yoko Ono, Phil Spector
Dĺžka: 39:31
Dátum vydania: 8. október 1971 - Apple Records / distr. EMI / Capitol
