Predkapela NEO
Voľba padla nakoniec na Budapešť a po bezproblémovej ceste nás vítala zatiaľ takmer prázdna Arena Lászlá Pappa. Nakoniec sa zaplnila zhruba z
dvoch tretín a prvé dejstvo patrilo jednej z najlepších maďarských elektronických formácii NEO. Zaujímavá produkcia kapely hrajúcej v zostave spev-bicie-gitara-DJ, kde sa miešali prvky dubu, s gitarovým rockom a tanečnými beatmi. Určite nikto neprišiel kvôli predkapele, hoci piatkový pražský koncert, kde pôvodne mali predskakovať Monkey Business mohol byť zaujímavou konfrontáciou žánrovo nie príliš vzdialených formácií, navyše Duran Duran sú pre Monkey Business veľkými vzormi . Bohužiaľ, nakoniec menežment DD neskoro potvrdil termín a MB už mali ten termín obsadený.
No photo!
Môj fotoaparát musel zostať pred bránami, riskol som variant s väčším a kvalitnejším aparátom, ten sa však ochranke ani napriek rôznym zahováraniam a úskokom nepozdával. Škoda, lebo scéna bola krásne nasvietená a aj moja poloha v dave nebola príliš vzdialená od pódia. Našťastie líder fanklubu slovenských „duranistov“ Majo mi zopár „prepašovaných“ záberov poskytol. Ďakujem...
21:07 – The music’s between us
Sedem minút po deviatej sa v prítmí priplichtili na scénu hlavní aktéri. Ostali na kraji pódia stáť ako skamenené sochy. Potom sa po jednom poberali k svojim nástrojom a Simonove opakované vety „The music’s between us” predznamenali nástup úvodného singla z posledného albumu. Podľa setlistov koncertov z posledných troch rokov sa dalo čakať, že jadro koncertu bude pozostávať z raného obdobia, keď hrali v tejto pätici, plus zopár vecí z albumu Astronaut. Toto pravidla platilo aj na budapeštianskom koncerte. Duran Duran však na posledných turné rotujú zhruba raz toľko skladieb ako zahrali v stredu večer.
Spomedzi hitov som tak postrádal The Reflex, či Is There Something I Should Know?, z Astronauta som sa zbytočne tešil na funkovačku Bedroom Toys. Moje ďalšie srdcovky ako New Religion, Anyone Out There, New Moon On Monday, Serious, alebo The Promise od Arcadie na koncertoch príliš často nahrávajú. Inak odzneli skoro všetky najznámejšie skladby a najväčšie hity. Nechýbali medzi nimi ani skvelé balady ako Ordinary World, Save A Prayer alebo The Chauffeur, takisto ako štadiónové hity – Hungry Like The Wolf, Wild Boys, bondovka A View To A Kill a v prídavku aj Rio. Funkovú Notorious spestrili fragmenty piesne We Are Family, ktoré spievala vokalista Ana Ross. “Cuccurullovské” medziobdobie ohraničené albumami Big Thing (1988) a Pop Trash (2000) takmer odignorovali, jedine megahity Ordinary World (v ten večer venovaná všetkým priateľom, ktorých sme stratili) a Come Undone zo “svadobného albumu” si nemohli dovoliť vynechať.
Andy Taylor – rocker telom a dušou
Zvuk bol aj blízko pod pódiom výborný, nástroje pomerne čitateľné. Len Andyho gitara zásluhou takmer nepretržite vybudeného drajvu tvorila skôr zvukovú stenu ako jemnú drobnokresbu. Andy aj pôsobil ako rocker, svojimi typickými gestami spolu s pár kilami navyše imidžom celkom zapadá medzi generáciu klasických rockerov. Aj v predstavovačke hodil do rytmov Girls On Film riff zo skladby All Right Now od Free, čakal som, že sa diváci chytia a začnú spievať “Aaaall-Right-Nooow..”, ale zostalo nás len zopár.
Roger Taylor – nenápadný motor
Roger obložený obrovskou súpravou Tama bubnoval ako za svojich najlepších čias – energicky aj presne. Pri Wild Boys používa podobné pady ako pred dvadsiatimi rokmi, takže zvuk je takmer autentický.
Simon LeBon – stále ako za mlada
Simonov hlas si drží vysokú úroveň dlhé roky, o jeho výraze nebolo pochýb. Napokon svojim zafarbením hlasu a prejavom patrí medzi najoriginálnejšie a najnenapodobiteľnejšie hlasy v pop music. Svoj prejav spestril hrou na akustickú gitaru (Save A Prayer), aj na elektrifikovanú renesančnú píšťalku (The Chauffeur).
John Taylor – od kokaínu späť k Duranu
John bol v osemdesiatych rokoch nielen miláčikom žien, ale aj jedným z najlepších basgitaristov, za čo dostal aj ocenenie prestížneho časopisu Bass Player. V jeho štýle sa miesi rocková priamočiarosť s funkovými pulzmi inšpirovanými basgitarisom discofunkovej kapely
Ch ic Bernardom Edwardsom. Aj jeho zásluhou si kedysi Duran Duran vyslúžili prívlastok kapely „kde sa Chi c stretáva so Sex Pistols“. Zaujímavosťou je, že John väčšinu svojich basových liniek hrá o o oktávu vyššie ako by ju zahralo 9 z desiatich basgitaristov. Väčšinu deväťdesiatych rokov však John prežil v alkoholovo-kokaínovom delíriu a od dna sa odrazil až po smrti Michaela Hutchenca (INXS). Dal sa dokopy, osem tokov už abstinuje, vrátil sa aj do kapely a napriek tomu, že stále hrá dobre a osviežil prejav DD, kúsok iskry spred dvoch dekád mu chýba, aj na jeho telesnej schránke a strhanej tvári poznať, že prežil ťažké obdobie.
Nick Rhodes – Happy birthday
Nakoniec som si nechal oslávenca. Klávesista Nick Rhodes oslavoval práve v Budapešti svoje 43. narodeniny. Publikum už po štvrtej skladbe začalo spievať „Happy birthday dear Nick...“, Simon ich však uzemnil slovami, nech si to nechajú na neskôr. Ozajstná oslava prišla až počas predstavovania kapely, keď Nickovi priniesli tortu a pri úplnej rozlúčke s divákmi Nick úprimne poďakoval za skvelú a početnú narodeninovú spoločnosť. Nick obkolesený svojou klávesovou hradbou vrátane applovského laptopu sa staral hlavne o podfarbovanie skladieb zvukmi, samplami a dotváral atmosféru svojimi okrasami. Občas sa ujal aj kamery a fotoaparátu a tak sme mohli na obrazovke vidieť zábery z jeho pohľadu.
Sax & vocal
Zvuk kapely dotvárali aj dvaja hosťujúci muzikanti – čierna vokalista Ana Ross okrem spomínanej skladby výborne odspievala aj ženskú časť Come Undone, kde nahradila pôvodnú speváčku Lamyu. Saxofonista Andy Hamilton by sa mohol stať šiestym členom Duran Duran, veď to ťahá s nimi už od roku 1981 a nahrával už album Rio. Odvtedy s menšími pauzami tvorí inventár šatní a pódií na duranovských turné.
Video killed the radio star
Duran Duran si vždy potrpeli na vizuálnu stránku svojho prejavu, či v klipoch alebo naživo. Okrem štýlových odevov od Armaniho (Nick raz prehlásil, že za posledných 20 rokov ani raz nestál na pódiu v modrých džínsoch) k tomu patrí hlavne scéna s pestrými svetlami a veľkoplošnou projekciou, kde sa poväčšine zobrazovali motívy z videoklipov práve prezentovaných piesní. Svetlá boli súčasťou hudby a dotvárali kolorit a atmosféru skladieb.
Splnený sen
Návštevou, ale aj aktívnou účasťou, keď som si odspieval celý koncert, som si tiež naplnil mladícky sen. Sám som sa čudoval, ako som si pamätal niektoré texty, ktoré som pár rokov nepočul. Duran Duran boli po Beatles, mojou druhou veľkou kapelou v poradí, no prvou, ktorej kariéru som vnímal priamo v dobe jej fungovania zhruba od štrnástich rokov. Hoci sa môj hudobný vkus čiastočne menil a značne rozšíril, na prvé lásky sa nezabúda ani v hudbe. Duran Duran však ukázali, že sú stále aj živou prítomnosťou, nielen reinkarnovanou minulosťou. Energia z koncertu vo mne v nasledujúci deň potlačila potrebu spánku. Simon LeBon v rozhovore uverejnenom na bonusovom DVD albumu Astronaut povedal, že jediným poslaním Duran Duran je robiť ľudí šťastnými. V Budapešti sa im to podarilo a som rád, že som bol jedným z tých obveselených.
Setlist: - začiatok 21:07
01. (Reach Up For The) Sunrise (Astronaut, 2004)
02. Hungry Like The Wolf (Rio, 1982)
03. Planet Earth (Duran Duran, 1981)
04. Union Of The Snake (Seven And The Ragged Tiger, 1983) + Happy Birthday Nick – part 1
05. What Happens Tomorrow (Astronaut, 2004)
06. Come Undone (Duran Duran – „The Wedding Album“, 1993)
07. A View To A Kill (singel, James Bond 007, 1985)
08. Tiger Tiger - instrumental (Seven And The Ragged Tiger, 1983)
09. The Chauffeur (Rio, 1982)
10. Chains (Astronaut, 2004)
11. Ordinary World (Duran Duran – „The Wedding Album“, 1993)
12. Save A Prayer (Rio, 1982)
13. Taste The Summer (Astronaut, 2004)
14. Notorious (Notorious, 1986) / We Are The Family (Sister Sledge)
15. Nice (Astronaut, 2004)
16. Careless Memories (Duran Duran, 1981)
17. Wild Boys (Arena, 1984)
Prídavok:
18. Girls On Film (Duran Duran, 1981) – predstavenie kapely - Happy Birthday Nick – part 2/ Groove Is In The Heart (Deee Lite)
19. Rio (Rio, 1982) – koniec 22:50
Duran Duran:
Simon LeBon – spev, akustická gitara
Nick Rhodes – klávesové nástroje
Andy Taylor – elektrická gitara
John Taylor – basgitara
Roger Taylor – bicie nástroje
Andy Hamilton – saxofón
Ana Ross – vokály, spev
foto: www.duranduran.sk
<div><a href="http://naj.sk/"><img src="http://p1.naj.sk/hit?site=22816;t=lb14;ref=;jss=0" align="right" width="14" height="14" alt="NAJ.sk" style="border:none" /></a></div>
