Zomrel prirodzenou smrťou doma - v arizonskom Scottsdale. Táto správa je možno trochu šokujúca, lebo pred pol rokom sme Jimmyho Smitha mohli naživo vidieť na Bratislavských jazzových dňoch. Už vtedy bol jeho pohyb ťažkopádny a hral maximálne úsporne a efektívne a nechal vyniknúť aj gitaristu Marka Whitfielda, napriek tomu pôsobil dojmom, že ešte pár rokov môže žiť a hrať.
Jimmy Smith patril v päťdesiatych rokoch k priekopníkom hry na hammond organ. Vďaka nemu si tento nástroj pôvodne vynájdený ako zmenšená replika klasického organu v kostoloch našiel svoje miesto aj v džezovej hudbe. Aj vďaka nemu sa ustálilo zloženia organového tria, ktoré okrem lídra tvoril bubeník a gitarista, pričom v klasických zostavách si basy šľapal sám organista, v modifikovaných variáciách, aj v zostave, v akej sa predstavil v Bratislave si vypomáha basgitaristom, prípadne dopĺňa zvuk o saxofón. Jeho najčastejšími spoluhráčmi boli dlhé roky gitarista Kenny Burrell a saxofonista Stanley Turrentine. Smitha nahrával v začiatkoch svojej kariéry pre label Blue Note, pod ich ochrannými krídlami prežil svoje najlepšie roky. Nahrával aj pre Verve, ale pri reunione Blue Note v osemdesiatych rokoch sa k nim vrátil. Aj keď jeho diskografiu v posledných rokoch zapĺňali hlavne kompilácie a reedície, koncertnú činnosť, hoci čím ďalej spopradickejšiu, neprerušil.
Na konci šesťdesiatych rokov sa Hamond B3 výraznou mierou podpísal aj pod soundom mnohých rockových kapiel. Mená ako Keith Emerson, Jon Lord, či u nás Marian Varga predstavujú k slovu Hammond takmer synonymum, aj tak však na začiatku bude stále nezmazateľne figurovať meno Jimmyho Smitha.
R.I.P. James Oscar Smith (1928-2005)
