The Rolling Stones - Sticky Fingers (1971)

Nech by som sa snažil na mľniky hudobnej histrie pozerať z pohľadu popu, rocku, či blues, vždy by som natrafil na pticu valiacich sa kameňov vzniknuviu v roku 1962 v Londne. Rok nato sa ich line-up na dlh čas ustlil a za tch vye 40 rokov vydali takmer rovnak počet platn, mne vak v hlave najčastejie rezonuje album, na ktorom sa prv krt objavilo povestn Warholove logo s vyplazenm jazykom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)
Obrázok blogu

Teraz však nejde o pop-artový dizajn ani o to, že Sticky Fingers bol prvým albumom vydaným pre label Virgin. Na každom albume „Stouni“ vydali zopár nesmrteľných peciek, no Sticky Fingers pokladám za ich najvyváženejšie dielo s najmenším podielom výplní. Najznámejšou skladbou na albume je nepochybne klasický stounovský rock’n‘ roll Brown Sugar s typickou gitarovou motorikou. Keď sa ich pýtali, ako dosahujú ucelený sound kapely a valivú rytmiku, tak vyšlo najavo, že navonok striedme a úsporné bicie Charlieho Wattsa si nehrajú len svoj rytmus, ale aj sledujú a kopírujú Richardsovu gitaru, vďaka čomu aj za cenu mierneho kolísania tempa docielia jednoliaty rytmus.

Skladby Wild Horses a Dead Flowers sa dočkali reinkarnácie vďaka poloakustickému živému albumu Stripped (1995), kde ich ani veľmi prearanžovávať nemuseli. Len Richardsove vokály vo verzii 1971 ešte neznejú ako v nočnom bare nad ránom :-).
Inak je väčšina zvyšných piesní koncipovaná skôr bluesovo s väčším priestorom na improvizácie (záver snáď najzaujímavejšej skladby Can't You Hear Me Knocking), k čomu prispieva aj pôsobenie gitaristu Micka Taylora (ex John Mayall’s Bluesbreakers). Ten nahradil v roku 1969 tragicky zosnulého Briana Jonesa, no v Rolling Stones sa dlho neohrial a v roku 1975 kapelu opustil a po krátkych intermezzách s Jackom Bruceom, Ronom Woodom a Mikeom Oldfieldom sa venoval vlastnej kariére. Preukázateľne sa podieľal aj na vzniku skladieb Sway a Moonlight Mile , no oficiálne autorstvo zostalo podpísané duom Jagger/Richards, ktoré po vzore Lennona a McCartneyho svorne figuruje na väčšine skladieb, hoci je všeobecne známe, že komponuje hlavne Keith Richards a Jagger píše texty.

K zaujímavostiam albumu patrí aj slajdová gitara Ry Coodera (v bluesovej klasike You Gotta Move) a hammondové party Billyho Prestona , o väčšinu klavírnych partov sa podelili dvorní sidemani - Nicky Hopkins a Ian Stewart - mimochodom člen Rolling Stones v prehistorickom čase v roku 1962. Netradične znie aj veľkolepý sláčikový záver aranžovaný Paulom Buckmasterom (no žiaden presladený sirup) v Moonlight Mile.

LP-čka Sticky Fingers predznamenala sound kapely v sedemdesiatych rokoch. Stones už prestali byť porovnávaní s The Beatles, ani ich albumy nemohli byť posudzované ako odpovede na predchádzajúce opusy liverpoolskych chrobákov, hoci spočiatku mali toho dosť spoločného. Stones začínali vo vydavateľstve Decca , ktoré v začiatkoch odmietlo Beatles s odôvodnením, že gitarová hudba už nie je v móde. Keď si svoj životný omyl uvedomili, angažovali po roku Rolling Stones. Lennon s McCartneym im v začiatkoch na počkanie napísali skladbu I Wanna Be Your Man, ktorú neskôr prespieval aj Ringo (album With The Beatles), pozajtra to bude 32 rokov, čo sa Beatles a Rolling Stones prvý krát stretli po jednom z koncertov. Možno aj ľahkosť Johna a Paula pri komponovaní primäla Jaggera s Richardsom k skladaniu vlastných pesničiek. „Stouni“ postupom času viac inšpirácií nachádzali v bluesovej a rhythm & bluesovej hudbe, vtedy mal pojem R&B trochu iný význam ako dnes. Jagger síce spieva, že je to len rock ‘n roll, ale aj ja ho mám rád. A na „lepkavé prsty“ taktiež nedám dopustiť, hoci nie sú ani zďaleka jediným ich dielom hodným zápisu do histórie.

Skladby:
 
1 Brown Sugar  Jagger, Richards 3:49
2 Sway  Jagger, Richards 3:51
3 Wild Horses  Jagger, Richards 5:42
4 Can't You Hear Me Knocking  Jagger, Richards 7:14
5 You Gotta Move  Davis, McDowell 2:32
6 Bitch  Jagger, Richards 3:36
7 I Got the Blues  Jagger, Richards 3:52
8 Sister Morphine  Faithfull, Jagger, Richards 5:31
9 Dead Flowers  Jagger, Richards 4:03
10 Moonlight Mile  Jagger, Richards 5:56

Rolling Stones 1971:

Mick Jagger – spev, ústna harmonika, gitara, perkusie
Keith Richards – gitara, spev
Mick Taylor – gitara, spev
Bill Wyman – basgitara, klávesy
Charlie Watts - bicie

Ďalší muzikanti:
Ry Cooder (slide gitara), Nicky Hopkins (piano), Billy Preston (organ), Ian Stewart (piano), Jim Price (piano, trúbka), Jack Nitzsche (piano), Jimmy Miller (perkusie), Bobby Keys (saxofón), Rocky Didzornu (perkusie), Jim Dickinson (piano), Paul Buckmaster (sláčiky)

1971 Virgin / distr. EMI Records

Peter Cagáň

Peter Cagáň

Bloger 
  • Počet článkov:  49
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Hudobný publicista a promotér, teraz vyťažený okrem svojej práce v kultúrnom centre hlavne dramaturgiou a ozvučením v hudobnom klube Diwadlo v Prievidzi. Okrem toho sa snažím fušovať do remesla DJom a fotografom. Predtým aj cyklista, duatlonista,dnes otec dvoch dcér. Zoznam autorových rubrík:  Aktuálne albumyNezabudnuteľné albumyHudobné profilyHudba vo fotografiiHudba v éteriHudobné pozvánkyKoncertné reflexieRozhovoryHudobné postrehy a úvahyOsobnostiSvet okolo nás

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Marcel Rebro

Marcel Rebro

136 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

299 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,067 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu