spomienky na budúcnosť

z pomarančovej oblohy sa na mňa

smejú ženské nohy

medzi ktorými vyzerá človek ako

úbohý tieň zvieraťa,

ktorý je ochotný pre lepšie zajtrajšky

zostať nažive

vo vzduchu cítiť niečo viac ako

skvasené hrozno

zo sudov starého otca,

čo odháňa straky a vrany

pred hanbou za rozbitým sklom .

ó idylka dávno nie je pravdou

ó smrť dávno stratila rešpekt

a pani domáca hľadá zatúlané mačky

zo svojich snov niekde úplne inde

ďakujem chvíľam za každý prežitý okamžik

a klamem čas svojim vekom naveky,

aby som videl ako to všetko dopadne .

raz príde na psov mráz