Ani vtedy som však netušil, že tento text tak rozvíri hladinu politického a spoločenského života na Slovensku. Sú tam síce uvedené hrozné veci, ale od Nežnej revolúcie sme už zažili všeličo tak som neočakával nič prevratného.
O to viac ma prekvapilo, čo sa začalo diať. Dosť prekvapivé bolo, že ani médiá sa tejto kauze zo začiatku príliš nevenovali a celý tlak spoločnosti, prevažne myslím mladých ľudí bol vyvinutý mimo nosných médií a to prostredníctvom sociálnych sietí. Akoby médiám táto kauza tiež príliš nevyhovovala, alebo tá skepsa z toho, že sa nič neudeje tak či tak, je i u novinárov už veľmi hlboká.
Najviac som bol však šokovaný udalosťami minulého týždňa, čo sa udialo pred zhromaždením na Námestí SNP v Bratislave 3.februára a po ňom. Tými udalosťami mám na mysli predovšetkým relácie v televízii, články a komentáre v novinách. Vyjadrenia ľudí, ktorí sa dosť zviditeľnili počas udalostí v novembri 1989 a ktorí sú mediálne dostatočne známi a trúfam si povedať že populárni. A väčšinu z nich si za ich postoje a prácu vážim.
Keď si odmyslím čiastočné ignorovanie prípravy zhromaždenia médiami, tak tie moje "šoky" začali vysielaním jednej známej relácie v televízii. Hlavný moderátor i "oponenti" vodcov zhromaždenia podrobovali sústavne arogantným až hlúpym otázkam, možno povedať atakom typu: "Ako si to predstavujete, aký máte program, tie požiadavky sú hlúpe, nereálne apod.
Netvrdím, že televízna relácia má byť absolútnym súzvukom všetkých diskutujúcich. Polemika je samozrejme potrebná. Ale zarazil ma ten postoj ľudí, ktorí od novembra 1989 vystupujú ako sympatizanti či dokonca protagonisti novembrových udalostí. A teraz si tí mladí dovolia niečo naprávať čo sme urobili zle! Čo si to dovoľujú? Majú vôbec nato? To chcú riadiť štát z ulice?
Vtedy som si spomenul na november 1989, keď som počul komunistov hovoriť presne to isté: "A to oni (tí ľudia, ktorí chceli zmenu) chcú riadiť štát? Veď na to nemajú! Veď všetci kvalitní ľudia sú v strane! V podstate bolo na tom veľa pravdy, drvivá väčšina kvalitných, vzdelaných a inteligentných ľudí keď i nebola v strane, tak bola "zaradená" či "znormalizovaná". A tá zmena v novembri 1989 nebola určite jednoduchá, priamočiara a bez chýb. Ale bola to zmena a pre veľkú časť ľudí dôležitá a potrebná zmena.
Podľa názoru veľkej časti občanov boli kauzou Gorila prekročené určité medze a treba s tým niečo urobiť. Podľa ich vyjadrenia sú zhnusení tým, ako to funguje. A sú rozhodnutí s tým niečo urobiť.
Bol som prekvapený rozhodnosťou mladých organizátorov a preto som sa na zhromaždenie v piatok vybral napriek treskúcej zime. Zaujímalo ma, ako míting bude prebiehať a či majú organizátori skutočne také naivné predstavy, ako ich opisovali viacerí komentátori v mienkotvorných denníkoch. Najviac podrobovali novinári kritike to, že "požiadavky organizátorov mítingu im zavolal nejaký pán, ktorého meno si hlavná organizátorka nepamätá". A že sú tam požiadavky, ktoré formálne nie sú splniteľné (premiérka nemôže odvolať odvolaných ministrov apod.)
Nebol som na mítingu celú dobu, ale už úvodné prejavy ma príjemne prekvapili. Boli slušné, kultivované a hovorili k veci. Najprv oznámili priebeh mítingu, trasu kade zhromaždenie pôjde a výzvu na slušné správanie a spoluprácu s políciou. Potom prečítali zoznam požiadaviek, ktoré zhromaždenie podporilo. Pritom viacerí z tých, ktorí mali prejavy, povedali že tiež nesúhlasia so znením tých požiadaviek tak, ako sú naformulované.
Mimochodom, tie požiadavky tiež neboli v médiách príliš uvádzané, skôr boli podrobované paľbe kritiky takmer od všetkých komentátorov i viacerých osobností. Nejaké zvlášť som ich v tlači nehľadal, ale nenašiel som ich tam. Tak som si ich musel vypočuť na mítingu. Bola to ignorácia alebo úmysel?
Zato na druhý deň po mítingu, v sobotu vyšiel článok s jedným z hlavných protagonistov novembra 1989 na Slovensku! A ten článok to bola znôška arogancie a expresívnych výrazov! "Šibnuté vízie", "kraviny" a podobnými výrazmi a úvahami sa to tam len hemží. Dotyčný protagonista sa tak vyjadroval i v roku 1989, ale potom nechápem prečo mu v médiách vôbec dávajú priestor teraz. Povedal si čo chcel, získal čo chcel a v podstate sa chvalabohu stratil. A teraz ide arogantne hodnotiť aktivity mladých, ktorí chcú zmeniť veci k lepšiemu.
Ten deň alebo deň predtým bol tiež v médiách rozhovor so známym hercom, spisovateľom, glosátorom a spevákom. A tiež so známym kňazom. Oboch si veľmi vážim za ich doterajší život a postoje. Ale tie ich názory na súčasné dianie nechápem, obaja v podstate míting neschvaľovali.
Čo to znamená? Mýlia sa tí ľudia, ktorí sympatizovali s udalosťami v novembri 1989? Zostarli, spohodlneli, alebo majú svoje záujmy? Prečo brániť tlaku takouto formou, aby sa Gorila vyšetrila? Veď ešte teraz večer je diskusná relácia, kde známy politik hovorí to čo opakujú dokola: "Nechajme to vyšetriť nezávislým orgánom, ktoré sú na to určené". Ale veď toto hovoria stále! Neustále opakované frázy a žiadna zmena k lepšiemu.
Preto sa domnievam, že mladých treba podporiť, aby vydržali. Prípadne usmerniť, kam smerovať ďalšie kroky.
