Naša televízia a vysielanie pre školy

V stredu 11. marca bola vyhlásená mimoriadna situácia od štvrtka 12. marca. A postupne sa zavádzali ďalšie a ďalšie opatrenia, ktoré vyplývali z danej situácie. Rušili sa spoločenské a športové akcie, zatvárali sa hranice a od pondelka 16. 3. boli zatvorené všetky školy, predškolské zariadenia, univerzity a voľnočasové združenia na 14 dní.

Ak sa školy a škôlky zatvoria na 14 dní, nie je to žiadna tragédia, sú to vlastne predĺžené prázdniny a mnohokrát sme zažili prázdniny z dôvodu epidémie – napr. slintačky - alebo i ekonomických dôvodov uhoľné prázdniny. Pamätám si niekedy to bolo myslím v šesťdesiatych rokoch, že slintačka bola taká rozšírená, že pred každou budovou boli nádoby s vápnom a všetci vstupujúci museli vstúpiť do tejto dezinfekcie.

Ako sa situácia zhoršovala, bolo jasné, že deti a študenti sa do školy tak skoro nevrátia. Česká televízia začala vysielať pre žiakov už 16. marca. Toto je oznam v Českej televízii:

Česká televize spouští od pondělí 16. března unikátní pořad nazvaný UčíTelka. Každý den čeká na programu ČT2 na žáky prvního stupně základních škol vyučování prostřednictvím televizní obrazovky.

Takže Česká televízia už takmer dva mesiace nahrádza aspoň čiastočne vyučovanie pre žiakov prvého stupňa základných škôl, čo je asi najproblémovejšia skupina, nakoľko študenti mohli prejsť na online vyučovanie. Každý pracovný deň od 9.00 do 12.00 ČT vysiela reláciu UčíTelka. Myslím, že vysielanie rozdeľuje na jednotlivé ročníky a jednotlivé predmety, ale detaily som nesledoval.

Kým napr. dnes je v Slovenskej televízii nasledovný program:

9.15 – 10.00 Školský klub - Dvaja šikovní učitelia a celá kopa zábavných poznatkov. (Obnovená premiéra). Slovenská republika (2020).

10.00 – 10.20 Mohyla – Svetobežník Dobrodružná cesta do spomienok jednej z historicky najvýznamnejších slovenských osobností – Milana Rastislava Štefánika. Slovenská republika (2019)

10.20 – 10.50 Safari

10.50 – 11.05 Websterovci - Bývajú na sieti, ich domovom je pavučina. Volajú sa Websterovci a sú veľká rodina. Slovenská republika (2013)

Potom do 12.00 je tam niekoľko rozprávok Bambuľkine dobrodružstvá, Čo rozprávala teta srna, a Krtko.

Nechápem, že už dva mesiace sa rieši, ako nahradiť deťom vyučovanie a pritom nikoho zo zainteresovaných – ani školy, ani profesné združenia, učitelia, Ministerstvo školstva, pedagogické ústavy a všetci, ktorých sa to týka, neprišli s návrhom na riešenie vysielania v televízii aspoň na jednom programe. Aspoň som žiadny takýto návrh nezaznamenal a i keby sa uskutočnil, televízia dodnes vyučovanie pre deti nevysiela. Prečo? Veď k televízii má prístup asi každý, počítač a internet asi každý nemá.

Viem, že väčšina ľudí nemá o našej televízii veľmi dobrú mienku. Už tridsať rokov bola vždy politickým nástrojom a zneužívaná ešte viac ako za socializmu. Podarilo sa mi nájsť tie mená, ktoré riadili verejnoprávnu televíziu od roku 1990 do roku 2010, je to skutočne zaujímavé:

Pre pamätníkov určite aspoň niektoré mená vyvolávajú patričné spomienky. Niektorí z nich sa „preslávili“ skutočne originálnymi reláciami v televízii.

Čo je však najhoršie, tieto roky úplne zdecimovali rady nezávislých moderátorov. Myslím, že najväčším výkričníkom je moderátorka Bubílková, ktorá za čias mečiarizmu bola „odídená“ do Čiech. A od tej doby nemáme žiadneho solídneho moderátora politických diskusií. Všetky politické relácie a diskusie sú skutočne o ničom a je to nielen zásluhou politických elít, ale veľmi na to majú vplyv práve moderátori, či už z nedostatku skúseností, profesijnej zdatnosti, alebo jednoducho z pokynov vedenia. Veď normálny moderátor by musel „donútiť“ politika odpovedať k veci a donekonečna opakovať otázku, ktorú položil. Nepovoliť aby politik donekonečna opakoval svoje nezmysly, ale buď politika úplne znemožniť alebo ho skutočne prinútiť hovoriť k veci. Veď nie je mysliteľné, aby sa dvaja diskutujúci prezentovali absolútnymi klamstvami a nemohli sa dohodnúť ani na tom, či je niečo biele alebo čierne. A v prípade, že niekto prezentuje nezmysly, tak ho v nasledujúcej diskusii usvedčiť z klamstva. Chcem veriť, že u našich moderátorov to nie je nedostatok profesijných zdatností, ale iba strach alebo inštrukcie vedenia.

Minulosť totiž takýchto moderátorov vychovala a vyvinula v nich inštinkt „samoreflexie“ ktorá ich vedie k tomu, že radšej otázku neopakujú dva-trikrát a povedia si, že ľudia to i tak strávia.

Veľmi chýbajú i normálne diskusie, nielen politické ale i obyčajné občianske, kde by neboli pozývaní iba politici, ale obyčajní ľudia - vedci, manažéri, predavači – skrátka ľudia ktorí majú k danej problematike čo povedať a majú svoj názor. Skrátka normálna diskusia. A pritom netreba chodiť ďaleko, či už do Rakúska alebo do Čiech. Tiež chcem veriť tomu, že to nie je nedostatok dramaturgie Slovenskej televízie, ale je to jednoducho politické rozhodnutie. Alebo nie?

Bohužiaľ podľa úrovne verejnoprávnej televízie sa správajú i komerčné televízie. Nechcem hodnotiť programy pre ľudí, ktorí si automaticky pustia televízor keď prídu domov z práce a pozerajú čokoľvek, ale mohli by tiež zaradiť do svojho programu okrem ohlupujúcich seriálov i seriózne diskusné relácie. A možno by boli prekvapení, že by im stúpla sledovanosť, o ktorú im predovšetkým ide. Pritom by to nemuseli byť finančne náročné programy.

Tiež nechápem, že už dlhé roky v Prime time, teda pred televíznymi novinami vysiela Slovenská televízia absolútne stupídnu reláciu, ktorá má byť akousi súťažou alebo kvízom alebo ako to nazvať keď „súťažiaci“ majú nájsť primeraný ekvivalent daného výrazu, pričom ich odpoveď vyhodnocuje nejaký počítač alebo čo. Takže kto by náhodou i chcel pozerať správy, tak radšej prepne na spravodajskú či komerčnú televíziu.

Trochu som sa nechal uniesť otázkami, na ktoré už dlho hľadám odpoveď, možno zatiaľ bude stačiť ak niekto kompetentný vysvetlí, prečo „naša televízia“ nevysiela ani vyučovanie pre deti.