Nie že by sme nostalgicky spomínali na "staré zlaté časy", koniec - koncov tradície sa z nášho života postupne vytrácajú vo všetkých oblastiach, Svadby a krsty sa konajú skôr výnimočne, Vianočné i Veľkonočné sviatky už tiež akosi strácajú svoje čaro. Pritom si pamätám, že naši rodičia, kým boli mladí, chodili každú sobotu si zatancovať do kaviarne, svadby boli na dedinách každú sobotu a niekedy sa na svadbe zúčastnila celá dedina.
Oslavy Prvého mája však mali niečo do seba i za starých časov., i keď sme sa takmer všetci bránili povinnej účasti v prvomájovom sprievode, samozrejme zbytočne. Pre študentov však bolo zaujímavejšie ísť do sprievodu, ako do školy. A podobne to bolo i vo fabrikách a úradoch. Odpor voči oslavám bol spôsobený predovšetkým tým, že režim oslavy zneužil na svoje účely. Niekoľko dní dopredu sa museli vlajkami či zástavkami ozdobiť domy. Na vyvesenie zástavy či vlajky boli na domoch špeciálne upravené držiaky, do ktorých sa vlajka mohla zasunúť. Okná v školách museli byť vyzdobené minimálne nalepenými heslami NECH ŽIJE PRVÝ MÁJ, kvetinkami a pod.
Ráno na Prvého mája už od siedmej hodiny vyhrávali v mestskom rozhlase dychovky a pochody, aby občania premohli svoju nechuť a išli do sprievodu patrične naladení. V meste boli už postavené viaceré tribúny pre straníckych funkcionárov., na väčšine (možno aj na všetkých) boli idoly komunizmu - MARX, ENGELS, LENIN a prípadne niektorý z vtedajších súčasníkov, napr. Brežnev, Husák a ďalší.
Sprievody boli patrične zorganizované tak, aby všetky školy a závody sa radili za sebou s "mávatkami" teda vlajkami väčšinou československými i z vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Ak si dobre pamätám, každý musel mať nejaké to "mávatko". Tí snaživejší niesli obrázok niektorého papaláša alebo zástavu. A za ťažšie rekvizity ako napr zástavy dokonca vo fabrikách platili okolo 50 Kčs (korún československých) čo je dnes asi 1,6 eura. Vtedy to však nebola zanedbateľná čiastka a kto nemal odpor proti takej propagácii tak si vlajku "dobrovoľne" prevzal. Pionieri a zväzáci mali uniformy a červené šatky.
Jednotlivé školy a závody sa striedali s alegorickými vozmi väčšinou Jednotných roľníckych družstiev a prípadne folklórnymi súbormi.
Pred tribúnou mala každá škola či organizácia zdraviť súdruhov na tribúne vopred určenými heslami NECH ŽIJE KSČ, SO SOVIETSKYM ZVAZOM NA VEČNÉ ČASY apod., tých hesiel bolo nespočetne veľa. A samozrejme súdruhom zamávať.
Pozdravením tribúny sa sprievod rozpadol, každý odhodil "mávatko", ti s ťažkými zástavami to mali ťažšie, a každý si išiel po svojom. Väčšina na Cigánsku pečienku a dospelí a dospievajúci na nejaké to vínko. Keďže začiatkom mája bývalo väčšinou pekné počasie a všade bolo cítiť že jar je v plnom prúde, rozkvitnuté stromy, orgován, kvetiny, tak táto časť prvomájových osláv sa uchovala v pamäti ako celkom pekná.
Po zmene režimu sa sprievody samozrejme nekonali, oslavy sa zmenili najskôr na akési politicko-spoločenské, spojené s ľudovou hudbou a tancami, alebo na Majálesy. Politika sa postupne vytrácala až sa Prvý máj zmenil na čisto ľudové zábavy tak ako má byť. V televízii sa povinné vysielanie prvomájových osláv z Moskvy a ostatných socialistických hlavných miest zmenilo na normálne spravodajstvo.
Tento rok spojený s pandémiou koronavírusu sa samozrejme nedalo nič podobné očakávať, ale vzhľadom na obmedzenie zhromažďovania mi trochu chýbala tá prvomájová atmosféra aspoň v médiách, nekonečné informácie o pandémii ju úplne potlačili. Zaregistroval som iba jednu reláciu v spravodajskej televízii, ktorá tradíciu prvého mája pripomenula.
V predvečer Prvého mája sa stavali i Máje a nevieme ani či na menších mestách či dedinách sa táto tradícia zachovala.
