Otvorím dvere bytu, ktorý sa nachádza v španielskom mestečku Santiago de Compostela na ulici Rúa de Penedo. Byt patrí pod program Erasmus. Aktuálne je v ňom 10 ľudí, pretože máme návštevu. Napravo v našej zdieľanej obývačke sa mi naskytá pohľad na dvoch spiacich chlapov – dobrovoľníkov patriacich k nášmu programu XacobeAndo, ležiacich v intímnom objatí. Ide o Španiela a Litvana. Mierim do svojej izby, ktorá je situovaná vľavo v strede dlhej bytovej chodby, míňam kuchyňu, míňam prvú izbu mojej spolubývajúcej, v ktorej sú pootvorené dvere. V nich sa odohráva diskrétna scéna dvoch dobrovoľníčok /Španielka a Grékyňa/, ktoré preciťujú hĺbku svojich pier, do toho ich osvetľuje španielsky západ slnka a záber je hodný romantického filmu. Prídem do svojej izby, zavriem za sebou dvere a pomyslím si, že na Slovensku by sa podobný scenár často nestretol s veľkým pochopením. Tu v Španielsku, ľudia random narazia na intímne chvíle osôb rovnakého pohlavia a nikoho to nenapadne ani len posudzovať.
Keď sme s mojou koordinátorkou dobrovoľníctva, Taliankou žijúcou v Španielsku, mali pokec o našich životoch a keď mi dávala otázku, či som zadaná – opýtala sa ma to formou: ,,Máš priateľa, alebo priateľku?“ V Španielsku sa s touto formou otázky bežne stretnete. Viete si predstaviť túto otázku bežne používať v slovenskej spoločnosti ? Ak nejakému človeku, položíte otázku, či má priateľku, alebo priateľa, vo veľkej miere by to zobrali ako urážku. Naskakujú tam odpovede: ,,A čo ja som nejaká lezba, buzna?“ Na Slovensku sa jednoducho stále predpokladá, že ste, či musíte byť orientovaný na opačné pohlavie. Máme tu, bohužiaľ, stále tvrdo zakorenené dogmaticko-kresťanko-moralisticko-nacistické tradície „normálnosti“, potreby určovať čo je správne a mylnej idei, že mám právo a povinnosť riadiť život iným. Z môjho pohľadu ide o celospoločenský extrémne deštruktívny model v mnohých životných sférach. V mnohých témach sme odborníkmi na život ostatných, pritom náš život nie je okej a dokonca si to ani nie sme schopní priznať, a radšej žijeme vo falošnej ilúzii, v ktorej za moju nepohodu môže ten druhý, či dokonca viníme celý svet. Môžem tvrdiť, že viem, čo je pre druhého lepšie ? Môžem násilne preberať zodpovednosť za iného a tým sa hrať na Boha, šíriteľa pravdy, upierajúceho slobody a zodpovednosť za svoj život hádzať na tých druhých ? Ak to dokážame zavnímať, často tento fenomén prebieha v korelácii. Odovzdávam zodpovednosť za svoj život a preberám zodpovednosť za život iných.
Na začiatku pobytu v Španielsku, sme sa s mojimi spolubývajúcimi veľa rozprávali a prišla téma na sexuálnu orientáciu, kedy všetky moje tri spolubývajúce Španielka, Lotyška a Litvanka povedali, že sú orientované bi.
V rôznych spoločnostiach existujú rôzne pohľady na túto tému bisexuality a homosexuality. Napríklad podľa prieskumu Európskej komisie z roku 2019 na otázku: ,,Nič nie je zlé na vzťahu rovnakého pohlavia“, kladne odpovedalo 89 % Španielov a 29 % Slovákov. Na otázku manželstiev medzi osobami rovnakého pohlavia kladne odpovedalo 86 % Španielov a len 20 % Slovákov.
Nejdem riešiť všetky detaily, ktoré riešia zástupcovia proLGBT alebo antiLGBT, chcem napísať svoje prežívanie, ktoré som počas každej jednej chvíle stretu s inou orientáciou v Španielsku zažila. Jednoducho v každom takom momente som sa cítila veľmi uvoľnene, bez stresu, prijímajúco a úplne normálne, pretože spoločnosť rovnakým spôsobom reagovala na tieto situácie. Nebol tam nikto, kto by to chcel znevažovať, zosmiešňovať, ani len posudzovať. Pretože sa tam prijímajú ľudia takí akí sú a to je extra uvoľňujúce. Ľudia majú a dávajú slobodu, neurčujú druhým čo majú robiť, ale vymedzujú si sebazodpodvednosť, ktorá nezasahuje do zodpovednosti druhého. Tiež by som si priala na Slovensku spoločnosť, ktorá vie čo je sloboda a čo je zodpovednosť. Viem, že začať sa dá len od seba, spôsobom, o vymedzení svojej slobody a zodpovednosti, ktorá nie je na úkor slobody a zodpovednosti druhého. V skutočnosti aj tak môžeme zmeniť len sami seba.Na druhej strane mnoho Slovákov po tejto ceste už dlho kráča a je každom z nás, ktorým smerom sa vyberie. Zaujímavým faktom v tejto problematike je, že najviac podporujúce a prijímajúce spoločnosti sú tie z najlepšie rozvinutých krajín ako Švédsko, Holandsko, či Dánsko.
