Andrej Danko – nie len poslanec ale aj podpredseda NR SR, predseda najtrápnejšieho a úplne zbytočného pozliepanca pro(ti)národných a pro(ti)slovenských atráp pod hlavičkou SNS, sa v utorok (1. 10. 2024) pred televíznymi kamerami nečakane a určite neplánovane ospravedlnil poslankyni NR SR Lucii Plavákovej za nedávne výroky, ktoré zazneli z úst jeho vtedajšieho straníckeho priateľa a v súčasnosti už iba zradcu a hulváta Rudolfa Huliaka, vedľa ktorého si už vraj nikdy nesadne.
K podobne trápnemu a prázdnemu gestu zároveň vyzval aj samotného aktéra. Naviac mu odporučil priložiť aj veľkú kyticu.
Byť Luciou Plavákovou tak by som im obom tú kyticu už teraz aspoň virtuálne obúchal o ich arogantné duté hlavy.
Na ospravedlnení by nebolo nič nenormálne a v slušnej spoločnosti dokonca úplne prirodzené, keby to nebolo ale až v čase, keď už mal v chrbte zákerne a podlo zapichnutý nôž od hada pestovaného na vlastnej hrudi – už spomínaného Rudolfa Huliaka.
Nebyť tohto momentu, tak by sa nikdy takto „neponížil“ – ospravedlňovať sa „nejakej“ naviac Šimečkovej poslankyni! Veď práve on so svojou natvrdlou SNS bojuje proti progresívnym BLÁZNOM a proti liberalizmu na Slovensku. (Viď môj posledný blog – Aj SNS má svojho Blahu. A dokonca v sukni.)
Kde bol tento „hrdina“ v čase keď sa Rudolf Huliak venoval živočíšnej ríši? Nestál úplnou náhodou hneď vedľa neho? Prečo nezareagoval okamžite alebo aspoň v najbližších hodinách? Lebo národná hrdosť?
Názorný príklad toho, ako málo stačí niektorým chrapúňom na to, aby otočili o 180 stupňov a v sebe nakoniec našli „chlapa“ a „ponížene“ sa dokázali ospravedlniť aj nášmu nežnému pokoleniu dokonca z „nepriateľskej“ strany. Aj za to, čo oni priamo ani nespôsobili.
Stačí na to skutočne tak málo – stačí, že im niekto „blízky“ nečakane a podlo vrazí nôž do chrbta. Nie len smutné, ale najmä trápne a úbohé. V jeho prípade naviac žiaľ nič výnimočné.
