Rozhodnutie herečky pani Zdeny Studenkovej neprijať štátne vyznamenanie z rúk súčasného (ne)prezidenta Petra Pellegriniho si ako občan tohto silne polarizovaného a do priepasti sa rútiaceho štátu veľmi vážim a oceňujem.
Vážim si to a oceňujem o to viac, že je to len niekoľko dní po tom, čo si premiér tejto krajiny, kolaborant a vlastizradca Robert Fico podával ruku s vrahom Putinom a len pár dní predtým, ako do Moskvy odlietajú ďalší kolaboranti a vlastizradcovia Andrej Danko, Tibor Gašpar, Marián Kéry, Richard Glück, Ján Mažgút a Adam Lučanský.
Rozhodnutie pani Zdeny Studenkovej chápem nie len ako jej obrovské morálne víťazstvo ale aj ako víťazstvo nás všetkých, ktorí opovrhujeme prezidentskou bábkou Petrom Pellegrinim a celou vládnou koalíciou, ktorej je on neoddeliteľnou súčasťou.
Svojim nie len osobným ale aj občianskym postojom dokázala, že si váži samu seba, svoju rodinu, priateľov a priaznivcov jej umenia, že si váži túto krajinu a jej občanov. Že má svoju česť a hrdosť, ktoré sú pre ňu viac ako štátne vyznamenanie prevzaté z rúk falošného populistu, ktorý je plne zodpovedný za to, čo sa v našej krajine deje.
Jej najväčším vyznamenaním, morálne aj občiansky podstatne vyššej hodnoty ako to štátne z rúk Petra Pellegriniho, nech je vyznamenanie od nás – jej spoluobčanov, ktorí máme oči otvorené a tak ako ona nesúhlasíme so súčasným stavom našej krajiny a to nie len v oblasti kultúry.
Nech je jej najvyšším vyznamenaním symbolický ale veľmi úprimný a silný potlesk vyjadrený napr. aj formou takéhoto blogu a nie falošný úsmev a pokrytecké podanie ruky človekom momentálne užívajúcim si vysnívaný pokoj v prezidentskom paláci.
Zároveň by určite nie len mňa potešilo, keby tento obrovský osobný aj občiansky postoj pani Zdeny Studenkovej nasledovali aj ďalšie z navrhnutých osobností na toto štátne vyznamenanie. A úplne super by bolo, keby to dokázali v priamom prenose STVR.
