Odpoveď na otázku z nadpisu blogu je veľmi jednoduchá – lebo Ústava Slovenskej republiky.
Článok 77
odsek (1): Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie SUDCU, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl, príslušníka ozbrojeného zboru a poslanca Európskeho parlamentu.
Sudca patrí teda medzi osoby, ktoré majú podľa našej ústavy prekážku práva byť volený. Tým je všetko vysvetlené. Ale čo taký poslanec? Ten musí byť z nej riadne dezorientovaný.
Článok 12
odsek (1): Ľudia sú SLOBODNÍ a ROVNÍ v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
Článok 17
odsek (5): Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na ZÁKLADE ROZHODNUTIA SÚDU.
Článok 78
odsek (3): Poslanca NEMOŽNO vziať do väzby BEZ SÚHLASU Národnej rady Slovenskej republiky.
Článok 141
odsek (1): V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo NEZÁVISLÉ a NESTRANNÉ SÚDY.
odsek (2): Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch ODDELENE OD INÝCH ŠTÁTNYCH ORGÁNOV.
Sú poslanci vôbec ľudia alebo nie? Lebo ak sú, tak by sa aj na nich mal vzťahovať spomínaný čl. 12 odsek (1), podľa ktorého sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Platí to ale naozaj?
Taký poslanec sa totiž na rozdiel od nás bežných previnilcov nemôže „slobodne“ postaviť ani len pred nezávislý a nestranný súd, ktorý podľa čl. 141 odsek (1) vykonáva na Slovensku súdnictvo.
Bráni mu v tom čl. 78 odsek (3) našej ústavy, podľa ktorého o jeho vydaní na väzobné stíhanie musia rozhodnúť kolegovia poslanci! A poslanec predsa dodržiava nie len zákony ale aj Ústavu SR!
Ale poslanci predsa nie sú sudcovia!!! Tak ako môžu rozhodovať v tak závažnej záležitosti ako je vzatie alebo nevzatie do väzby naviac so silnejšou kompetenciou ako nezávislý a nestranný súd?!
Tou silnejšou kompetenciou rozumiem právoplatnosť takéhoto rozhodnutia. Ak akokoľvek rozhodne sudca, tak je to neprávoplatné rozhodnutie a ktorákoľvek strana sa môže voči nemu odvolať a následne rozhodne až príslušne vyšší súd.
Ak však rozhodnú poslanci – „sudcovia“ o nevydaní poslanca, tak rozhodnutie je okamžite právoplatné a nikto sa nemôže voči nemu odvolať. Vyšetrovateľ, prokurátor aj sudca tak môžu akurát iba šúchať nohami! A spravodlivosť s nimi.
Naviac podľa čl. 141 odsek (2) sa súdnictvo vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov. Tak ako potom môžu vykonávať túto činnosť poslanci NR SR? Alebo NR SR nie je štátny orgán? (NR SR je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom SR – to hovorí čl. 72 stále tej istej ústavy.)
Na základe čoho teda poslanci rozhodujú o vydaní alebo nevydaní kolegu poslanca sudcovi, aby on mohol rozhodnúť o vzatí alebo nevzatí do väzby? Majú k dispozícii príslušný vyšetrovací spis? Ak áno, na základe akého práva môžu do neho nazerať? A ak aj nazerajú, tak tomu nemôžu rozumieť lebo nie sú právnici. ... Alebo rozhodujú len na základe svojho svedomia a presvedčenia ako o tom hovorí čl. 73 odsek (2) spomínanej ústavy? Rozhodujú politicky, alibisticky, pokrytecky? To by sa ale v demokratickom a právnom štáte nemalo stávať!
Posledným známym a veľmi medializovaným takýmto prípadom je nevydanie bývalého opozičného poslanca a súčasného premiéra Roberta Fica v minulom volebnom období. Pred sudcom ho vtedy zachránilo falošné poslanecké „sudcovské“ komando, ktoré napriek ústavnej právomoci minimálne morálne totálne zlyhalo.
Poslanci – „sudcovia“, ktorí takto rozhodli, zlyhali sami pred sebou, pred vlastným svedomím (ak vôbec nejaké majú), pred zodpovednosťou voči občanom, pred spravodlivosťou o ktorej tak radi a často kvetnato rozprávajú a ktorú všetci tí, ktorí boli proti Ficovmu vydaniu, riadne nakopali do zadku.
Nie som právnik, ale moje „sedliacke“ právne vedomie mi jednoznačne hovorí, že Robert Fico mal byť vydaný a postavený pred sudcu. Ak sme demokratický a právny štát, tak jedine sudca je ten, kto môže rozhodnúť o vzatí alebo nevzatí do väzby ktoréhokoľvek občana ak ju orgány činné v trestnom konaní požadujú.
A všetky tie chrapúnske a pokrytecké táraniny vtedajšieho opozičného „poslanca“ a dnes prezidenta SR Petra Pellegriniho a iných Ficových záchrancov, že napr. „nikdy ani v budúcnosti nezahlasujú za vydanie ktoréhokoľvek poslanca na väzobné stíhanie pretože neveria spravodlivosti“ sú len veľmi nebezpečným arogantným alibizmom. Keď oni neveria, tak ako majú veriť „bežní“ občania, ktorí idú okamžite pred skutočného sudcu bez toho, aby o nich pred tým rozhodoval ešte ktokoľvek iný?
A aké možné riešenie existuje? Jednoduché – zrušiť v Ústave SR kontroverzný čl. 78 odsek (3): Poslanca nemožno vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Tým by sa aspoň táto absurdita jednoznačne odstránila. Problém je ale v tom, že na to žiaľ určite neexistuje žiadna „politická objednávka“.
Tento blog som napísal pri príležitosti nedávneho prvého septembra – dňa, keď sme mali v kalendári opäť napísané Deň Ústavy Slovenskej republiky.
