Tento blog som napísal ako môj osobný „protest“ voči farizejstvu KDH a KÚ, ktoré nám neustále chcú vnucovať nejaké ich „hodnoty“ napriek tomu, že už prvý článok Ústavy SR jasne hovorí: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“
K napísaniu ma „vyprovokoval“ aj fakt, že pre dosiahnutie tohto ich harašenia sa neštítia ani spojenia s ďalším vyznávačom „hodnôt“ Robertom Ficom a jeho koalíciou a to napriek tomu, že to nie je témou dňa a občanov Slovenska trápia ďaleko závažnejšie problémy.
A v neposlednom rade aj osobný príbeh a pokrytectvo samotného predsedu KDH Milana Majerského, ktorý by mal byť najväčším vzorom hodnôt nielen pre KDH ale aj pre ich voličov a všetkých kresťanov a ktorý napriek tomu dokázal asi zneužiť aj tie najzákladnejšie kresťanské hodnoty popísané napr. aj v tomto blogu:
https://dominik6000.blog.pravda.sk/2020/08/19/farizejstvo-kdh-na-pokracovanie/
Na nikoho sa človek nemôže spoľahnúť viac, ako sám na seba.
Nikdy som žiadneho Boha nevidel. Neviem o nikom, komu by pomohol. Všetko čo máme a všetko čo sme dosiahli, materiálne aj duchovné, o všetko sa postaral človek. Bez akejkoľvek Božej pomoci. O dobré ale žiaľ aj o to zlé. Preto pre mňa nikdy neexistoval a neexistuje. A je mi úplne jedno čo si o mne kto myslí.
Keby som ale aj čo i len teoreticky pripustil jeho existenciu, tak potom je podľa mňa veľmi nespravodlivý a nemám ani ten najmenší dôvod mu veriť alebo nebodaj mu za niečo ďakovať.
Lebo keby bol čo len trocha spravodlivý, tak by sa nerodili postihnuté deti, nezomierali by ani deti ani starší ale často stále ešte mladí ľudia na rôzne rakoviny a mnohé iné zákerné choroby. Nezomierali by pri cestných, leteckých, železničných a lodných nehodách. Neboli by prírodné katastrofy ako zemetrasenia, povodne, tajfúny, lavíny, požiare, ...
Všetky ženy aj muži by boli plodní. Ženy by nezažívali samovoľné potraty a šťastné by privádzali na svet zdravé deti.
Ľudia by si nezávideli a pekne by spolunažívali. Nezlyhával by „ľudský faktor“. Neexistovali by mafie, nikto by nikomu neubližoval. Nikto by nekradol, neznásilňoval, nevraždil a čo sú vojny by sme vôbec nevedeli. ... Doslova raj na Zemi.
Mnohí a hlavne asi veriaci teraz povedia – ale veď za všetko predsa môžu ľudia! Áno, majú pravdu. Ale kde potom ten Boh je, ktorý nás vraj nielen chráni ale nám aj pomáha, na ktorého sa tak naivne spoliehame a ktorému za všetko nekriticky ďakujeme? Aj za hračky, ktoré „donesie“ na Vianoce deťom Ježiško, ale kúpia a zaplatia ich rodičia! To je pokrytectvo nás samých voči nám samým. A zbabelé klamstvo voči deťom. Lebo to je také tradičné.
Ja ani moji súrodenci nie sme krstení. Rodičia nechodili do kostola a nikdy nás týmito stredovekými fantasmagóriami ani nekŕmili. Som im za to neskutočne vďačný.
Neposudzujem ľudí podľa toho, či sú veriaci alebo neveriaci, či do kostola chodia alebo nechodia. To je každého osobná vec. Ide iba o to, aby sme sa vzájomne tolerovali a rešpektovali. A nikto aby nevnucoval druhému to jeho. Nikto nemá na to žiadne právo ani mandát. Ani KDH, ani pani Záborská a pán Vašečka. Spamätajte sa už konečne!
Napriek tomu, že je to každého osobná vec ale nikdy nepochopím ako v 21. storočí, v dobe kozmických letov, obrovských vedeckých úspechov, v dobe umelej inteligencie a neviem čoho všetkého sa ľudstvo zaseklo v stredoveku a nechá sa manipulovať starými pánmi z Vatikánu.
Osobne pokladám za neskutočnú zbabelosť a nezodpovednosť zo strany rodičov ak svoje deti ihneď po narodení nechávajú krstiť a od malička ich „nútia“ do niečoho o čom nemôžu ani len tušiť, či to budú vôbec chcieť. To je ako keď v minulosti rozhodovali aj o ich životných partneroch.
Volebné právo a mnohé iné činnosti máme až od 18-ky, keď dosiahneme oficiálnu dospelosť a plnú zodpovednosť za svoje konanie. Tak prečo nemôžeme až v tomto veku sami rozhodnúť aj o tom, či chceme alebo nechceme byť krstení, či chceme alebo nechceme veriť, či chceme alebo nechceme chodiť do kostola? Akým právom? Len kvôli „zbabelosti“ rodičov alebo kvôli nejakým kresťanským tradíciám? Alebo nebodaj aby druhí nepovedali?
Každý človek by mal byť schopný vychovať čestných a slušných potomkov. Aj bez kostolov. Alebo stále veria, že len tam ich naučia všetko to dobré? A čo potom my neveriaci, my nevieme byť čestní, slušní, tolerantní, pokorní?
Prečo malého človiečika neučia radšej samostatnosti, ako sa vedieť v živote orientovať a správať, ako riešiť krízové situácie a nespoliehať sa na nejakého Boha, ktorý mu aj tak nikdy nepomôže? Nebolo by napr. menej aj zbytočných samovrážd? Prečo by nemal veriť radšej lekárovi, záchranárovi, hasičovi a mnohým iným ľuďom, ktorí mu môžu napr. zachrániť aj život? Lebo modlením ho ešte nikto nikdy nikomu nezachránil.
Prečo sa chodia ľudia spovedať do kostolov takým istým ľuďom len navlečeným v nejakých farárskych rúchach? To ak spáchali nejaký „hriech“, tak tým, že im títo prezlečení ľudia dajú niečo odrecitovať, tak sa všetko napraví? Nemali by nad svojim „hriešnym“ konaním radšej porozmýšľať a v budúcnosti sa mu vyvarovať? A ak treba, tak sa radšej niekomu aj ospravedlniť?
Je veľmi smutné a to či sa nám to páči alebo nie a či si to uvedomujeme alebo nie, tak celý život sme žiaľ manipulovaní, zneužívaní a ovplyvňovaní nielen politikmi ale aj cirkvami! Niekto viac a niekto menej. Ale všetci.
Týmto blogom som sa nechcel nikoho dotknúť a nebodaj niekoho aj uraziť. Ak sa mi to napriek tomu podarilo, tak sa úprimne ospravedlňujem.
