„Pri prijímaní novely NEBOLI splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie, avšak NEŠLO o taký zásah do ústavnosti, ktoré by musel súd naprávať.“ Aj toto sme sa dozvedeli pri vysvetľovaní nálezu Ústavného súdu k novele Trestného zákona.
Som „len“ bežný radový občan, naviac už aj dôchodca našťastie ešte s fungujúcou hlavou. Nie som ani právnik. Neprináleží mi preto nález Ústavného súdu nijakým spôsobom komentovať, ale treba ho rešpektovať. Či sa nám to páči alebo nie.
Napriek tomu si dovolím prostredníctvom tohto blogu vyjadriť aspoň svoj občiansky názor. To sa snáď ešte môže.
Môže byť žena iba trochu tehotná? Určite nie. Buď je alebo nie je. A tak mi to pripadá aj s tým vysvetlením.
Ak NEBOLI splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie, tak zákonite MUSEL BYŤ porušený zákon! Ako „tvrdo“ ale musí byť porušený, aby išlo o zásah do ústavnosti? Zákon buď porušený je alebo nie je. A teda aj zásah do ústavnosti je alebo nie je. Nič medzi tým neexistuje. To mi hovorí môj „rustikálny“ rozum a moje laické právne povedomie. Alebo sa mýlim?
Poslanci vládnej koalície pri schvaľovaní novely Trestného zákona PORUŠILI zákon. Zákon č. 350/1996 Z. z. – Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky konkrétne §89, ktorý pojednáva práve o podmienkach prijatia návrhov zákonov na skrátené legislatívne konanie. To konštatuje aj samotný Ústavný súd vo svojom náleze.
Ako je potom ale možné, že takéto porušenie zákona nie je zásahom do ústavnosti, keď aj priamo Zákon č. 460/1992 Z. z. – Ústava Slovenskej republiky v čl. 92 odsek (2) hovorí: Rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a jej výborov ustanoví zákon.
A tým zákonom je práve Zákon č. 350/1996 Z. z. – Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky! Teda zákon, ktorý ustanovuje pravidlá rokovania a činnosti Národnej rady Slovenskej republiky a jej výborov!!!
Ako je možné, že zástupcovia občanov – poslanci NR SR, jediného ústavodarného a zákonodarného orgánu Slovenskej republiky, ktorí by mali byť výkvetom spoločnosti a morálnym vzorom všetkým občanom, môžu takto flagrantne a s úsmevom na tvári porušovať zákony vrátane tohto pre nich najdôležitejšieho?
Ako je možné, že porušenie zákona dokonca samotnými poslancami NR SR (!!!), nie je až taký zásah do ústavnosti, že by ho musel naprávať súd (ústavný)?! A kto iný teda?!
Ak bežný občan poruší zákon napr. tým, že spácha nejaký priestupok alebo nebodaj trestný čin, tiež to nebude až taký zásah do ústavnosti, aby ho naprával (riešil) súd? A bude to „iba“ tuctové porušenie zákona, nad ktorým si iba alibisticky zakryjeme oči?
Zákony predsa musia platiť pre všetkých rovnako – či je to bežný občan, poslanec alebo člen vlády. V tomto duchu je napísaná ústava – zákon všetkých zákonov a naviac nám to už celé mesiace „garantuje“ aj garant všetkých nesplniteľných garancií – Matúš Šutaj Eštok.
Ako každý normálny človek aj ja odsudzujem atentát na Roberta Fica. Ale v tomto kontexte strelec tiež asi nekonal protiústavne, ale „iba“ porušil zákon. Má ho preto niekto naprávať – riešiť OČTK a súd? Viem, trochu pritiahnuté za vlasy, ale taký odkaz nám pripravil Ústavný súd – porušenie zákona nie je taký zásah do ústavnosti, aby ho naprával súd!
Alebo chcel tým povedať, že nie je zákon ako zákon? Alebo že poslanci a členovia vlády porušovať zákony môžu a bežní občania nie?
To sme už potom ale niekde inde a nie v demokratickom a právnom štáte o čom nám hovorí ešte aspoň článok 1 odsek (1) Ústavy SR. Alebo už nie?
Nuž vážení, nie len „rakovinou a jedom“ postihnutí, ale aj tí „zdraví“ spoluobčania, milí moji čitatelia, buďme v kľude, veď sa vlastne nič také hrozné nedeje. To len koaličná mašinéria porušuje zákony a to zdá sa, nie je až taký zásah do ústavnosti, ktorý by mal v tomto štáte ktokoľvek naprávať. Vítajte na Slovensku – hrdom a suverénnom!
