Podľa čl. 1 Ústavy SR sme demokratický a právny štát o čom ja ako občan nie som presvedčený. Pretože jedným zo základných pilierov demokracie sú slobodné voľby, ktoré nemajú byť len o vhodení hlasovacích lístkov do volebných schránok, ale hlavne o následnom dodržaní volebných výsledkov vyhlásených Štátnou komisiou pre voľby a kontrolu financovania politických strán zriadenou zákonom č.180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a to počas celého volebného obdobia! A práve tu je pes zakopaný.
V posledných parlamentných voľbách v roku 2020 sme si MY VOLIČI zvolili do NR SR 6 strán a hnutí. Už krátko po voľbách mnohí poslanci prestali chápať, že nie sú cyklisti v pelotóne, ale sú poslancami Národnej rady Slovenskej republiky a teda zástupcami svojich voličov. Voličov, ktorí im dali svoju dôveru a zabezpečili im niekoľko bezstarostných rokov, lukratívne platy a nadštandardné výhody. Napriek tomu si to mnohí vysvetľujú po svojom, nechápu svoj poslanecký mandát a v záujme svojho osobného prospechu si robia čo chcú.
Tak sa stalo, že za krátku dobu sme aj bez ďalších volieb zrazu mali úplne iný parlament, ako sme si MY VOLIČI zvolili. Okrem zvolených 6 strán a hnutí máme v parlamente samozvaných zástupcov ďalších 5 strán a hnutí a to takých, ktoré vo voľbách neuspeli alebo dokonca pred voľbami ešte ani neexistovali a teda ani nekandidovali – Hlas SD, Republika, Progresívne Slovensko, Demokrati (bývalé Spolu OD) a Život NS!!!
Ako je toto vôbec možné v demokratickom a právnom štáte? Ako si to môžu zvolení zástupcovia dovoliť? Kde berú tú nehoráznu drzosť a ako môžu takýmto chrapúnskym spôsobom nie len dehonestovať slobodné voľby, ale hlavne pohŕdať NAMI VOLIČMI?
Aké to má dôsledky v praxi? Uvediem aspoň tri konkrétne príklady.
1/ Strana Smer SSD mala zvolených 38 poslancov. Po zrade „Pelleho jedenástky“ jej zostalo iba 27, čo je menej ako 30. Kým s pôvodným počtom mohol Fico napr. hravo zvolávať mimoriadne schôdze NR SR a obracať sa na Ústavný súd, zrazu toho nebol schopný a podporu musel hľadať aj inde. Je to fér voči voličom? Určite nie.
2/ Voliči strany Za ľudí si zvolili 12 poslancov a mohli mať vlastný poslanecký klub, pretože prekročili zákonom stanovený minimálny počet 8 poslancov. V krátkom čase bol rozbitý na cimpr campr a zanikol. Väčšinu ich poslancov zobral Sulík, ktorý začal chrapúnsky vykrikovať, že sú druhá najsilnejšia koaličná strana. No neboli, lebo voliči tak vo voľbách nerozhodli. Je to voči nim fér? Určite nie.
3/ Ani po odchode trucujúceho a falošného Sulíka z vládnej koalície nemusela vzniknúť menšinová vláda. A v decembri nemusela byť teda ani odvolaná. Keby poslanci zostali v stranách a hnutiach, za ktoré kandidovali a za ktoré im voliči dali svoju dôveru. Keby jednoducho dodržiavali ústavu a zákony. Keby rešpektovali vôľu voličov vyjadrenú vo voľbách. Lebo aj zvyšok koalície by bol mal pohodlnú väčšinu (OĽANO 53 + Sme rodina 17 + Za ľudí 12 = 82 poslancov)!!! Je to fér voči voličom? Určite nie.
Poslanci naviac veľmi radi často a alibisticky používajú lacný populizmus, že nech voliči nanovo rozdajú karty a bude tak, ako rozhodnú. No nebude. Tridsať rokov samostatnosti Slovenska je toho dôkazom. A toto volebné obdobie zvlášť. Nie je pravda, že príčinou všetkého zla je Matovič. A už vôbec nie natoľko, aby kvôli jednému človeku musel Sulík zrušiť celú vládu a celé volebné obdobie! To je iba neschopnosť vlastnej komunikácie, obyčajné chrapúnstvo a hlavne nezodpovednosť voči občanom.
Príčinou všetkého zla je totálny bordel a rozvrat parlamentu. Nerešpektovanie ústavy a ďalších zákonov našimi zvolenými zástupcami. Nerešpektovanie volebných výsledkov, dehonestácia demokracie a pohŕdanie NAMI – OBČANMI a VOLIČMI!!! A k tomu všetkému absolútna absencia morálky, cti, svedomia, slušnosti, dobrých mravov, zodpovednosti. O politickej kultúre radšej ani nepíšem, lebo tá je zmrznutá viac ako ľadovce. A to všetko zo strany našich zvolených zástupcov. Zástupcov, ktorí by mali byť výkvetom spoločnosti a morálnym vzorom všetkým občanom. Oni sú žiaľ opak – totálny morálny odpad, pokrytci, alibisti, chrapúni.
Kto číta moje blogy, tak môže mať dojem, že píšem stále o jednom a tom istom. Nie je to iba dojem, je to tak. Pretože podľa môjho názoru je toto snáď najväčší problém slovenskej politickej scény. A pokiaľ sa neodstránia tieto základné nedostatky, ktoré by mali byť v demokratickom a právnom štáte úplnou a prirodzenou samozrejmosťou, pokiaľ politici nepochopia, že oni sú tu pre nás a nie MY – OBČANIA a VOLIČI pre nich, tak nikdy nebude lepšie! Či sa nám to páči, alebo nie.
