Pridáva sa tak k utorkovému výroku jeho straníckeho prezidenta Pellegriniho, že „masové protesty sú irelevantné“. Akoby chlapcov jedna mater mala.
Tieto ich zbabelé a arogantné výroky spája jediné – neskutočný strach z ulice, strach zo slušných a čestných občanov, ktorí majú oči otvorené a ktorým na rozdiel od nich nie je táto krajina ukradnutá.
Strach z odhodlania ľudí chrániť hodnoty, na ktorých je moderná spoločnosť postavená a ktoré sa žiaľ vďaka nim otriasajú v základoch.
Chlapci by teda chceli rozhodovať už aj o tom, aké témy sú vhodné na protesty. Zúfalosť a chrapúnstvo najhrubšieho zrna! Čo tak zakotviť priamo do ústavy, kedy sa protestovať môže a kedy nie!?
Chlapci už akosi zabudli, že už nie sme v minulom volebnom období, keď opozícia skutočne ľudí huckala. A to veľmi nezodpovedným a agresívnym spôsobom naviac počas núdzového stavu!
Chlapci už akosi zabudli, že súčasťou tej opozície boli aj oni osobne a že ten núdzový stav vyhlásila práve končiaca Pellegriniho vláda!
Nuž chlapci, sme o niekoľko rokov starší a vedzte, že nás nikto huckať nemusí. Nie sme stádo, ktoré by bolo treba nie len huckať ale nebodaj aj zvážať, tak ako ste boli na to zvyknutí vy.
To či, kedy, kde a v akom počte sa budeme stretávať, nechajte preto na nás. My to robíme dobrovoľne, spontánne a na rozdiel od vás aj slušne a nenásilne. Bez akéhokoľvek huckania. Pretože sme zatiaľ ešte stále slobodní a svojprávni občania snáď ešte demokratického a právneho štátu.
