PREDSEDA strany Hlas SD, POSLANEC a zároveň aj PREDSEDA NR SR a žiaľ a na škodu všetkých poctivých a slušných ľudí túžiacich po prozápadnom, demokratickom a právnom štáte aj KANDIDÁT na prezidenta SR, ale aj PODOZRIVÝ z prijatia úplatku vo výške 150 tisíc eur – to je v krátkosti PETER PELLEGRINI.
Tiež súčasná ústavná DVOJKA riadená ústavnou TROJKOU. Túži však byť ústavnou JEDNOTKOU. JEDNOTKOU, ktorá by ale bola opäť riadená zákernou TROJKOU. A môže si hovoriť čo chce.
Keď v júni 2020 s veľkou pompou na tlačovke oznámil, že odchádza od Roberta Fica a zakladá svoj vlastný projekt – Hlas SD – asi veľa ľudí ostalo zaskočených. Aj ja, ktorý som nikdy nebol sympatizantom ani voličom Smeru, som na chvíľu zostal v „nemom úžase“ nad jeho „odvahou“ vzoprieť sa Ficovi.
Ako sa však veľmi rýchlo ukázalo, dôvod bol veľmi prozaický. A vôbec to nebola žiadna odvaha. On iba zbabelo zdrhol, lebo loď sa začala potápať, pretože smerákov nečakane porazil Matovič a on sa nestal opäť vytúženým premiérom. Dvojročné premiérovanie mu po vražde Janka a Martinky totiž veľmi zachutilo. Keby sa premiérom stal, tak by od Fica nikdy neodišiel a o žiadnej ficopobočke s názvom Hlas SD by sme nikdy nepočuli. Také jednoduché, falošné a zbabelé. Jednoducho Pellegrini.
Fico mu potom dlho nevedel prísť na meno. Hovoril o ňom, že je falošný človek s „najvyššími ambíciami“ a Hlas je strana „teoretikov a slniečkarov“ ako samotný Pellegrini.
Zradil nie len Fica a celý Smer, ale hlavne viac ako 527 tisíc voličov, vďaka ktorým sa do parlamentu v roku 2020 dostal. Tí ale nie sú vôbec podstatní, lebo pre neho je volič iba dôležité číslo vo voľbách a zneužitý komparzista na jeho falošných fotkách a videách.
Do parlamentu, v ktorom bezpečne a hlavne neférovo preplával celé skrátené volebné obdobie a to napriek tomu, že so svojou novou stranou v žiadnych voľbách nebol. Dôležité ale bolo, že zostal na očiach verejnosti a neustále v médiách, čím získaval nedovolený doping voči ostatným mimoparlamentným stranám, ktoré taký mediálny priestor nemali. A to všetko vďaka zneužitiu smeráckych mandátov. Keby nebol takto nečestne a podlo parazitoval v parlamente, tak by podľa mňa určite nedosiahol dvojciferný volebný výsledok. A možno by nepreliezol ani požadovanú päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu.
Celý jeho „úspech“ je založený iba na jeho falošnom populizme, nečestnosti, chrapúnstve, zbabelej manipulácii a žiaľ obrovskej naivite jeho elektorátu, ktorému nevadia jeho činy, ale stačia mu iba jeho sladučké rečičky a falošný úsmev v traktore. A on rozpráva presne to, čo chcú oni počuť.
Účasť vo vláde, v ktorej by sedel aj Robert Fico, si neviem predstaviť! Predstaviť si to možno naozaj nevedel, po voľbách však jasne a reálne ukázal, koho k svojmu politickému životu potrebuje najviac. Kto je jeho skutočný politický otec.
Ak by sa Hlas rozhodol pre inú politickú cestu, Smer zostane v izolácii, lebo nikto by s ním nechcel vládnuť. Hlas sa ale pre žiadnu inú politickú cestu nerozhodol, pretože preň žiadna iná neexistovala a preto Smer nezostal v žiadnej izolácii. Hlas nikdy žiadnym Hlasom ani nebol, Hlas je iba hlasom starého „dobrého“ Smeru.
S Robertom Ficom som sa mentálne aj ľudsky rozišiel. Rozprávka starej matere. Nerozišiel. Ba práve naopak, s Ficom sa Pellegrini ešte viac mentálne aj ľudsky zblížil. Sú to pokrvní bratia. Ako Winnetou a Old Shatterhand. Len s tým rozdielom, že oni bojovali za dobro a tieto súčasné bledé tváre presne opačne.
Najväčšiu šancu kedy mohol Pellegrini skutočne dokázať, že od Fica naozaj odišiel a že sa od všetkého ficovského dištancuje, mal hneď po predčasných voľbách. Dokonca mu Šimečka aj so Sulíkom podali pomocnú ruku keď mu núkali post premiéra a dokonca aj ministra vnútra. Pre mňa síce nepochopiteľná ponuka, pretože som si ani na chvíľu nepripúšťal, že by v demokratickej vláde mali byť zastúpení exsmeráci z Hlasu SD!
Našťastie Pellegrini nesklamal a šancu trestuhodne premrhal, aj keď sa niekoľko dní teatrálne, ako to on vie, hral na toho najdôležitejšieho. Nakoniec sa podľa predpokladu vrátil tam, odkiaľ vlastne ani nikdy nevyliezol. Smerácka krv sa jednoducho nezaprie. Alebo možno ani nemal žiadnu šancu, ak mu Fico zovrel guľky silnejšie ako mu ich dovtedy stláčal. A ak ešte pohrozil, že ich môže zovrieť aj vo zveráku. To by už bola ale iná bolesť a to nemohol riskovať.
Dnes, pár mesiacov po parlamentných voľbách, už ale chce byť pre zmenu prezidentom aj napriek tomu, že ešte po voľbách vykrikoval ako chce byť pre občanov prospešný a na reprezentatívnu funkciu má ešte čas. To už je ale posun v čase presne taký istý ako napr. v jeho názore na ruskú agresiu na Ukrajine.
Dokonca chce byť nadstraníckym prezidentom, čomu ani on sám nemôže veriť, pretože je straník ako repa. Naviac veľmi poslušný. Škoda ale, že počúva iba z jedného smeru.
Dôkazom je aj ďalší jeho výrok. „Kandidujem preto, aby som bránil, čo voliči získali parlamentnými voľbami: vládu, ktorá od prvého dňa pracuje pre ľudí“. (Rádio Slovensko 28. 3. 2024., FB Hlas SD)
To je ale v hrubom rozpore so sľubom, ktorý skladá zvolený prezident na základe Ústavy SR čl. 104 odsek (1) pred Národnou radou Slovenskej republiky do rúk predsedu Ústavného súdu: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony.“
Takže občania, ústava a zákony POZOR! Lebo Pellegrini by bol iba potrebný a naviac poslušný vládny POŠTÁR!
Pravda o jeho prezidentovaní je ale taká, že on chce iba zbabelo zdrhnúť od zodpovednosti presne takisto ako pred desiatimi rokmi jeho šéf Fico z premiérskej stoličky. A aj keď bol Fico politicky ostrieľaný harcovník, s prehľadom ho v druhom kole porazilo vtedy politické „vrece zemiakov“ – pán Andrej Kiska.
On však nemá proti sebe neznáme „vrece zemiakov“, ale skúseného dlhoročného diplomata a aj exministra Ivana Korčoka. Naviac inteligentného, pokojného, slušného, osobne a morálne nepoškvrneného. Takže nádej, že bude Pellegrini porazený, je obrovská.
Hovorí sa, že do tretice všetko dobré. Dokážeme teda v prezidentských voľbách poraziť tretíkrát za sebou kandidáta Smeru? Som presvedčený, že určite ÁNO! Ale iba za predpokladu, že sme skutočne národ uvedomelý a zodpovedný. Zodpovedný voči sebe, voči našim deťom a vnúčatám, voči ďalším generáciám. A tiež za predpokladu, že sme sa v posledných parlamentných voľbách nie len poriadne popálili, ale hlavne aj riadne POUČILI!
Zasadne teda po Andrejovi Kiskovi a Zuzane Čaputovej do prezidentského úradu aj Ivan Korčok? Odpoveď, pevne verím, že pozitívnu, sa dozvieme už túto sobotu.
