Huliakovci aj Migaľovci po dlhých mesiacoch otravovania a šikanovania viac ako 5 miliónov občanov tejto krajiny nečakane a prekvapujúco objavili svoju česť a svedomie, na ktoré skladali ústavou predpísaný poslanecký sľub.
„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“
Zároveň si vzali k srdcu slová najstatočnejšieho spájača „národných síl“ Andreja Danka, ktoré opätovne zopakoval na tlačovke dňa 18. 2. 2025., že „srdcia skutočných národniarov musia biť silnejšie za národ ako za nejaké limuzíny alebo funkcie.“
A ľahostajní nemohli zostať ani voči určite „úprimnému“ hlasu sociálnych demokratov z koaličnej strany Hlas SD, pre ktorých je „na prvom mieste občan, potom záujmy strany a až na poslednom mieste súkromné záujmy.“
V duchu týchto šľachetných skutočností sa preto spoločne rozhodli okamžite konať a v zmysle ústavného článku 81 sa vzdajú svojich mandátov osobným vyhlásením na najbližšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Na ich miesta tak nastúpia náhradníci, ktorí aspoň do doby, kým sa opäť nenájdu nejakí ďalší zúfalí Huliakovci alebo Migaľovci, zabezpečia krízou vyšťavenej koalícii znova pohodlnú 79-ku.
Nečakanou a veľmi prekvapujúcou čerešničkou na torte je aj vyhlásenie samotného Andreja Danka, ktorý sa dobrovoľne pridáva k Huliakovcom a Migaľovcom a spoločne s nimi sa tiež vzdá nielen svojho podpredsedníckeho kresla ale aj poslaneckého mandátu.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že už nechce robiť blbca zo svojho koaličného kolegu Matúša Šutaj Eštoka, ktorý kade chodí tade tára, že s jeho príchodom na ministerstvo začali platiť zákony pre všetkých rovnako. A celý národ predsa veľmi dobre vie, že to nie je pravda, lebo ani on za svoj zbabelý a nerozvážny útek od zdemolovaného semafora naviac omámený alkoholom nielen v dychu ale aj v krvi nebol riešený tak, ako by bol v danej situácii riešený ktorýkoľvek iný občan touto koalíciou ťažko skúšanej krajiny.
Čo k tomu všetkému dodať na záver? Určite ste pochopili, že je to žiaľ opäť iba fikcia.
