Na úvod dovoľte niekoľko paragrafov súvisiacich s týmto blogom..
Zákon 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky.
Článok 1 odsek (1): Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
Článok 73 odsek (2): Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.
Článok 75 odsek (1) – poslanecký sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“ Odsek (2): Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu.
Článok 81: Poslanec sa môže svojho mandátu vzdať osobným vyhlásením na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ak mu v tom bránia vážne okolnosti, môže tak urobiť písomne do rúk predsedu Národnej rady Slovenskej republiky; v takom prípade mandát poslanca zaniká dňom doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa mandátu poslanca predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Článok 141 odsek (1): V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.
Zákon 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva.
§50 Kandidátna listina (4) Ku kandidátnej listine musí byť pripojené a) vlastnoručne podpísané vyhlásenie každého kandidáta uvedeného na kandidátnej listine, že súhlasí so svojou kandidatúrou, nekandiduje na inej kandidátnej listine a nemá prekážky práva byť volený.
§71 Nastupovanie náhradníkov (1) Ak sa uprázdni počas volebného obdobia mandát, nastupuje náhradník tej istej politickej strany alebo koalície podľa poradia, v akom bol uvedený na kandidátnej listine. Ak však boli na hlasovacom lístku uplatnené prednostné hlasy, nastupuje z kandidátov, ktorí získali aspoň tri percentá prednostných hlasov, ten kandidát, ktorý dostal najvyšší počet prednostných hlasov.
Zákon 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
§9a Etický kódex poslanca: Poslanec je povinný pri výkone svojej funkcie správať sa v súlade so zásadami slušného správania a dobrých mravov a dodržiavať ústavu, zákony a Etický kódex poslanca, ktorý môže schváliť národná rada uznesením.
Poslanec NR SR má byť výkvet spoločnosti, tá najvyššia morálna autorita a vzor pre každého občana. Je tomu skutočne tak? Názor nech si urobí každý sám. Podľa toho môjho majú k tomu ale veľmi ďaleko. Prečo?
Kým sa stane poslanec poslancom musí najprv kandidovať na kandidátnej listine niektorej politickej strany alebo hnutia, pretože máme stranícky princíp volieb. Aby mohol byť zaradený na kandidátnu listinu musí podpísať zákonom stanovené vyhlásenie citované v úvode blogu. Ako je potom možné, akú váhu majú ich podpisy a akú zodpovednosť majú voči svojim voličom, keď krátko po voľbách zdrhnú zo strany alebo hnutia, za ktoré by v predvolebnom boji aj životy darovali a zrazu sa stanú „nezávislí“, alebo sú z ničoho nič v inej strane alebo hnutí, resp. si založia novú stranu alebo hnutie a to dokonca priamo na parlamentnej pôde?!
„Sľubujem na svoju česť a svedomie ...“ – začiatok poslaneckého sľubu, ktorý je súčasťou Ústavy Slovenskej republiky a s ktorým musí každý zvolený kandidát súhlasiť bez výhrady aby sa mohol stať poslancom. Akú majú teda česť a svedomie, keď krátko po voľbách dokážu zradiť svojich voličov a drzo dehonestujú slobodné a demokratické voľby a hlavne ich právoplatné výsledky?! Aký vzťah tým prezentujú nie len voči svojim vlastným voličom ale aj voči všetkým občanom Slovenska? Nehanbia sa sami pred sebou? Zrejme ani náhodou. Ich česť a svedomie zostalo aj naďalej iba na papieri.
Poslanci NR SR sú naši zamestnanci. Prešli výberovým konaním (voľbami) a tak si svoje pracovné miesto (mandát poslanca NR SR) majú vážiť. A ak sa im niečo nepáči, majú právo rozviazať pracovný pomer so svojimi voličmi (vzdať sa svojho mandátu) a svoje miesto prenechať v zmysle zákona náhradníkovi z dotyčnej strany, ktorý má právo stať sa poslancom NR SR. Presne ako bežný zamestnanec – keď sa mu niečo nepáči, tak môže odísť. Prečo by mal byť poslanec výnimkou? Veď svojim odídením zo strany dáva jasne najavo, že už nemá záujem zastupovať svojich voličov. Tak prečo by mal zostávať v parlamente iba ako túlavý vlk a naďalej požívať štedré poslanecké výhody?
Ústava Slovenskej republiky im predsa v článku 81 dáva možnosť vzdať sa poslaneckého mandátu a v zmysle zákonov na ich uvoľnené miesta majú nastúpiť náhradníci zo strany alebo hnutia, z ktorých oni dobrovoľne odišli. Ako je možné, že takýmto drzým, arogantným a nezodpovedným konaním blokujú svoje pôvodné strany alebo hnutia, ako je možné, že takýmto spôsobom menia svojvoľne pomery v parlamente a tým pádom manipulujú volebné výsledky, o ktorých rozhodli voliči v právoplatných voľbách? Za čo vôbec majú svojich voličov? Podľa ich správania iba za nesvojprávnych hlupákov potrebných jedine na vhodenie hlasovacích lístkov do volebných schránok.
Podľa Ústavy Slovenskej republiky sme si všetci rovní a súdnu moc na Slovensku vykonávajú nezávislé a nestranné súdy. Ako je teda možné, že sudcom do toho „fušujú“ aj poslanci NR SR, ale to iba v prípade, ak sa opäť jedná o „rovnejšieho“, teda poslanca nášho parlamentu?! Písal som o tom vo svojom blogu Robert Fico vs. Andrej Babiš ... dňa 16. 1. 2023.
Poslanci aby mohli „pracovať“, musia si otvorenie schôdze odhlasovať a zistiť, či sú vôbec uznášania schopní. A schôdzu môžu kedykoľvek hlasovaním ukončiť a presunúť napr. na ďalší mesiac ako naposledy 25. 5. 2023, keď na podnet Sasky vraj z dôvodu chaosu schôdzu ukončili a preložili na jún. A kto im ten chaos spôsobil, vari len nie občania? Ako je toto možné? Môžu „normálni“ zamestnanci prísť do práce a odhlasovať si, že dnes nepracujú? Alebo po niekoľkých hodinách si odhlasovať, že na dnes stačilo a prídu budúci mesiac? Kde sme sa to za viac ako 30 rokov dopracovali? Kto sú to vlastne poslanci NR SR? Stále si robia iba prdel zo svojich voličov a všetkých občanov?
Poslanci sú podľa Ústavy Slovenskej republiky volení na 4 roky, to znamená na dobu určitú. No aj napriek tomu po skončení volebného obdobia majú nárok na minimálne zaujímavé odstupné. A to aj náhradníci za ministrov ak „odmakali“ aspoň 5 mesiacov. Prečo? Bežní zamestnanci dostávajú odstupné podľa presne stanovených podmienok Zákonníka práce. A tí na dobu určitú si ani neškrtnú. A za 5 hoc aj ťažko odpracovaných mesiacov a možno aj za minimálnu mzdu ani tí na dobu neurčitú. Hold, stále nie sme takí rovní ako naši najčestnejší a najspravodlivejší zástupcovia, z ktorých o mnohých ani len nevieme, že ich vôbec máme.
Takto by som mohol pokračovať ďalej. A Vy by ste vedeli pridať mnohé ďalšie príklady o tom, ako poslanci stále obchádzajú ústavu a zákony, ako sú stále akosi rovnejší ako my bežní občania, ako denne klamú a zavádzajú, ako nás majú len za totálnych hlupákov, jednoducho a po slovensky – ako nás majú hlboko v prdeli.
Poslanci NR SR sú NAŠI ZAMESTNANCI. Parlament je NAŠA FIRMA. My, občania a voliči, sme ich ZAMESTNÁVATEĽ. Záleží len na nás, koho do našej firmy prijmeme.
Nedovoľme preto, aby v nej opäť „pracovali“ zradcovia z tohto končiaceho volebného obdobia – Peter Pellegrini s celou svojou jedenástkou, Tomáš Valášek, Miroslav Kollár, Mária Kolíková, Juraj Krúpa, Tomáš Taraba, Milan Mazurek a všetci ostatní, ktorých sa to týka a ktorí zbabelo zdrhli z OĽANO, zo Za ľudí alebo od Kotlebu. Je to len na nás, lebo oni so svojou cťou a svedomím budú určite opäť drzo kandidovať aj v nasledovných predčasných voľbách. Pretože asi nie len u mňa sú to iba bezcharakterní morálni mrzáci. Ďakujem pekne.
