Druhý podvodník, ešte stále aj starosta podpolianskej obce Očová Rudolf Huliak sa teda zrejme dočká. Za svoju neochvejnú „odvahu a vytrvalosť“ dostane smerácku ministerskú stoličku. Síce nie tú, ktorú mu „bezočivo nedopriala“ pani prezidentka Zuzana Čaputová, ale na tom predsa na Slovensku nezáleží. Hlavne, že nejaká nakoniec vôbec bude.
Andrej Danko pred voľbami v roku 2023 dal na kandidátku SNS všetkých nezávislých pozbierancov, ktorí mali záujem o „vysokú politiku“. Pod pláštikom akéhosi spájania „národných síl“. Bez tejto jeho „prezieravosti“ by si nikto z nich vrátane neho ani len neškrtol o poslanecký alebo dokonca ministerský flek. A Rudolf Huliak si to teraz užíva plnými dúškami.
Toto svoje viac ako polročné politické harašenie a držanie Fica za gule odôvodňuje tým, že chce iba zviditeľniť značku svojej strany a splniť sľuby svojim voličom. Ale aké sľuby a ktorým voličom? Veď všetky sľuby a voličov zapredal bratsky a „národne“ Dankovej samostatne tiež nezvoliteľnej SNS! Prečo na nich a aj na značku nemyslel vtedy, keď spoločne páchali túto vychcanosť? Lebo obidvaja veľmi dobre vedeli, že na zákonných koaličných 7% nemajú šancu. A tak to skúsili síce podvodom, ale ako sa ukázalo aspoň istými aj keď tiež iba s odratými ušami piatimi percentami. To všetko samozrejme v záujme svojich voličov. A im predsa žiadny podvod nevadí.
Toto je teda pravá tvár týchto samozvaných „národovcov“ a „sociálnych demokratov“. Plné huby vlastenectva a obetovania sa v prospech občana. V skutočnosti ale dlhé mesiace iba boj o vlastné korytá. Preto občan „vyhráva“ na všetkých koaličných frontoch.
Z necelého jeden a polročného doterajšieho mandátu prvé mesiace venovali záchrane seba a „našich ľudí“ prostredníctvom nekonečnej novelizácie novely Trestného zákona. Medzitým trojmesačné zametanie Dankovho semafora a aj daňovo nezaťažiteľné zvyšovanie ministerských platov. Nasledoval pokus o atentát a z toho prameniace opatrenia ako lex atentát či doživotná renta. A už takmer rok sú zaneprázdnení nedostatočným počtom korýt pre premnožených „národných“ a „sociálnodemokratických“ nenažrancov vrátane dlhodobého Dankovho vydierania o uvoľnený post predsedu parlamentu. Nemožno opomenúť ani medzinárodný poslanecký prieskum zásobovania moskovských obchodov maslom a toaletným papierom, paranoidný štátny prevrat a neviem čo ešte.
Zároveň treba ale objektívne priznať fakt, že Andrej Danko povedal aj pravdu a neklamal, keď po odmietnutí Rudolfa Huliaka pani prezidentkou Zuzanou Čaputovou sľúbil, že „urobí všetko čo bude v jeho silách, aby sa Rudolf Huliak raz ministrom stal“. A on naozaj nesklamal a urobil. Vtedy však ani len netušil, že o niekoľko mesiacov neskôr už nebudú kamaráti a vraj si už nikdy nesadnú vedľa seba. Paradoxom ale je, že síce s ťažkým srdcom Smeru darované jeho „srdcové“ ministerstvo teraz pripadne práve jemu. Neskutočne ponižujúce, ale na druhej strane zase také ich – „národné a vlastenecké“.
