Robert Fico – poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.
Andrej Babiš – člen Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky.
Dvaja politici v dvoch samostatných štátoch bývalej spoločnej republiky. Dvaja bývalí premiéri. Jeden bývalý a druhý súčasný kandidát na prezidenta republiky. Obidvaja postúpili do druhého kola. Robert Fico neuspel, Andrej Babiš sa uvidí (27. – 28. 1. 2023.). Dvaja súčasní poslanci parlamentov oboch krajín. Jeden – Robert Fico – nevydaný Národnou radou Slovenskej republiky na väzobné stíhanie. Druhý – Andrej Babiš – vydaný Poslaneckou snemovňou Parlamentu Českej republiky na trestné stíhanie (medzitým prvostupňový súd zatiaľ neprávoplatne rozhodol, že je nevinný). Toľko krátke porovnanie, z ktorého cítiť jeden veľmi zásadný rozdiel.
Kým v ČR našli poslanci Poslaneckej snemovne dostatok morálnej sily a Andreja Babiša vydali tým, ktorým si mysleli, že v tej chvíli patrí – orgánom činným v trestnom konaní, tak tí naši poslanci v prípade Roberta Fica totálne zlyhali. Zlyhali sami pred sebou, pred vlastným svedomím (ak vôbec nejaké majú), pred zodpovednosťou voči občanom, pred spravodlivosťou o ktorej tak radi a často kvetnato rozprávajú a ktorú všetci tí, ktorí boli proti Ficovmu vydaniu, riadne nakopali do zadku.
Nie som právnik, ale moje „sedliacke“ právne vedomie mi jednoznačne hovorí, že Robert Fico mal byť vydaný a postavený pred sudcu. Ak sme demokratický a právny štát, tak jedine sudca je ten, kto môže rozhodnúť o vzatí alebo nevzatí do väzby ktoréhokoľvek občana ak ju orgány činné v trestnom konaní požadujú. A to v zmysle Ústavy SR čl. 141 odsek (1): V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.
Parlamentné hlasovanie ma aj napriek tomu, že poslanci NR SR žiaľ majú ústavné právo v takejto záležitosti hlasovať, veľmi rýchlo prebralo z naivity a v plnej nahote nám všetkým ukázalo, že demokracia a právny štát majú na Slovensku riadne trhliny. Pretože ich rozhodnutie v praxi znamená, že nevydanie Roberta Fica (prípadne v budúcnosti ktoréhokoľvek iného poslanca NR SR) sa de facto rovná nevzatiu do väzby a to s okamžitou právoplatnosťou bez možnosti odvolania sa druhej strany (vyšetrovateľ, prokurátor) a bez toho, aby si príslušný sudca čo i len „škrtol“! A také niečo by sa v demokratickom a právnom štáte rozhodne diať nemalo. Ak by ho sudca aj vzal do väzby, tak by sa mohol odvolať a definitívne by rozhodoval až Najvyšší súd. A platilo by to aj opačne, keby ho do väzby nezobral a odvolať by sa mohla druhá strana. Ale v každom prípade by rozhodoval sudca. Nikto iný, jedine sudca nezávislého a nestranného súdu! Takto žiaľ rozhodla okamžite a právoplatne skupina nezodpovedných poslaneckých zbabelcov, ktorí si privlastnili aj súdnu moc, čo je prinajmenšom veľmi nebezpečný odkaz do budúcna. A všetky tie chrapúnske a pokrytecké táraniny „poslanca“ Pellegriniho a iných Ficových záchrancov, že napr. „nikdy ani v budúcnosti nezahlasujú za vydanie ktoréhokoľvek poslanca na väzobné stíhanie pretože neveria spravodlivosti“ sú len veľmi nebezpečným arogantným alibizmom. Keď oni neveria, tak ako majú veriť „bežní“ občania, ktorí idú okamžite pred sudcu bez toho, aby o nich pred tým rozhodoval ešte ktokoľvek iný?
A tu sa vynára aj ďalšia významná spoločenská deformácia. Ústava SR čl. 12 odsek (1) hovorí: Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
Prečo sú však poslanci NR SR napriek tomuto ústavnému článku aj tak stále akosi rovnejší? Nie je už najvyšší čas modernizovať našu ústavu? Pre poslanca Roberta Fica to muselo byť veľmi diskriminujúce a ponižujúce, že sa nemohol sám osobne obhájiť pred nezávislým a nestranným sudcom ako ktorýkoľvek iný „bežný“ občan. A to len preto, že mu v tom zabránili jeho falošní parlamentní kamaráti na základe pokriveného ústavného práva. Práva, nad ktorým by bolo vhodné začať rozmýšľať, či by nemalo byť vypustené z Ústavy SR, aby sme si mohli byť aspoň v budúcnosti a aspoň „na papieri“ skutočne všetci rovní – „bežní“ občania aj poslanci parlamentu. Pretože za súčasného stavu všetko nasvedčuje tomu, že my, „bežní“ občania, sme niečo menej ako poslanci slovenského parlamentu, iba nejaká druhá trieda a oni „nadľudia“. A to by v skutočne demokratickom a právnom štáte, o ktorom hovorí čl. 1 odsek (1) Ústavy SR, tak rozhodne nemalo byť.
Zároveň mi je ľúto a tiež je to veľmi smutné, že poslanec Robert Fico nemá také isté práva ako „bežní“ občania a že je takýmto nehoráznym spôsobom diskriminovaný a ponižovaný. Ale môže si za to jedine on sám. Keby už deviaty rok nenadsluhoval a bol by skončil v politike najneskôr v roku 2014 ako sľuboval, tak si už celé roky mohol užívať spokojný život „bežného“ občana. A keby sa aj náhodou musel niekedy z akýchkoľvek dôvodov postaviť pred sudcu, tak by sa čestne postavil ako slobodný „bežný“ občan a vôbec by nemusel iba zbabelo spoliehať na nejaké falošné poslanecké záchranné komando.
