Za všetkým, čo som napísal v mojom poslednom blogu Trapoš Pellegrini „chráni“ zamestnancov Letových prevádzkových služieb SR si plne stojím. Rád by som len doplnil niekoľko ďalších informácií, ktoré som si uvedomil až po jeho zverejnení.
Ak som dobre pochopil, tak v súčasnosti majú zamestnanci LPS SR problém s vedením podniku a žiadajú odvolanie jeho šéfa. Podobný problém bol aj v roku 2007 keď požadovali tiež odvolanie vtedajšieho šéfa, ktorý podľa nich nevedel zaistiť bezpečnosť letovej prevádzky. Vtedy riadiaci letovej prevádzky dokonca 5 dní štrajkovali a následne boli ešte nejakú dobu v štrajkovej pohotovosti.
A teraz to najdôležitejšie. Ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií bol v tom čase nominant Smeru SD Ľubomír Vážny, ktorý vtedajšieho riaditeľa LPS SR odmietol odvolať a riadiacich letovej prevádzky dokonca obvinil, že v skutočnosti im ide iba o zvýšenie miezd, hoci sa o nich nezmienili ani slovkom! Dokonca sa im vyhrážal súdmi a náhradou škôd, ktoré v tom čase činili podľa neho cca 2 milióny korún denne vo forme strát na tržbách.
No a ďalší smeráčik, spasiteľ našej krajiny, teatrálny moralista, bojovník proti „zlatým padákom“, ochranca zamestnancov a v súčasnosti „nezaradený poslanec mimoPARLAMENTNEJ strany“ Hlas SD Peter Pellegrini bol presne v tom čase predseda Komisie pre dopravu, pošty, komunikácie a informatizáciu spoločnosti pri Výbore pre hospodársku politiku NR SR, ktorého bol aj členom. Takže nie len stranícky, ale aj parlamentný kolega ministra dopravy! Mohol konať, „ochraňovať“, mal kompetencie.
Šéf LPS SR mal podľa výročnej správy z roka 2005 popri štandardnom plate priznanú ročnú odmenu 1,1 milióna korún. Každý člen občas zasadajúcej dozornej rady asi 350-tisíc ročne.
Takže po nástupe do vlády a parlamentu v roku 2006 si mohli smeráčikovia vyhrnúť rukávy a mohli začať „upratovať“ všetky „zlaté padáky“, nadštandardné odmeny a kto vie čo ešte. Ale zrejme nezačali. Vtedy nikomu neprekážali. Ani Pellegrinimu.
Až o veľa rokov neskôr, v roku 2023 nie zázrakom, ale predčasnými voľbami osvietený si zrazu spomenul na nevyriešené resty. A tak zvolal ďalšiu trápnu tlačovku a „zaúkoloval“ dočasnú vládu Ľudovíta Ódora.
Veď prečo by si s takým niečím špinil ruky on sám a najmä keď mu o to ani nejde! Keby to myslel niekedy čo i len trocha vážne, tak by to už bol dávno z titulu svojich pozícii vyriešil a žiadna trápna tlačovka na túto tému by už nebola potrebná. Vtedy bol ale pri „koryte“, mohol riešiť ale neriešil, žiadne „zlaté padáky“ ani všelijaké odmeny mu neprekážali. Až teraz, krátko pred voľbami.
Posledné tri roky ho naučili, aké je všetko jednoduché, keď nemá žiadnu zodpovednosť. A tak s chuťou odvoláva, vyzýva, rieši, úkoluje, rozdáva zo štátneho, lieči, ... Taký je v skutočnosti covidový doktor ivermektín. Nenahraditeľný trapoško Pellegrini.
