Hnutie "žltých viest", na pohľad spontánny protest frustrovaných občanov krajiny, ktorý už nemajú prostriedky na plnohodnotný život predviedlo, že dokáže zmobilizovať celú krajinu. A podporuje ich prinajmenej 70 percent obyvateľov.
Už štyri týždne môžeme sledovať, ako všetko sprevádzajú násilnosti: horiace ulice, prevrátené autá v plameňoch, hvízdajúce svetlice, rozmlátené výklady, porozbíjané sochy a vitríny na najkrajšej avenue sveta (Champs Elisées), policajtom nestačia ani zásoby slzotvorného plynu.
Mnohé výpadovky a mýtne brány sú okupované protestujúcimi, doprava je mimoriadne spomalená a niekde celkom zablokovná. Cieľ vyjadril ich vodca, Benjamin Cauchy: nechceme odrobinky, chceme celú bagetu!
Žlté vesty začali ako bojovníci proti nadmernému daňovému zaťaženiu a vysokým cenám pohonných hmôt, no požiadavky stále stupňujú. Bolo nasadených takmer 90 tisíc policajtov, zadržaných sú tisícky protestujúcich... Sú to noví ľudia, ktorí nikdy nemanifestovali, mladí, odhodlaní, nespokojní, radikálni. Doteraz ani nemali potrebu sa politicky angažovať, ale zdá sa, pohár trpezlivosti pretiekol. Reagujú na enormne vysoké životné náklady, obrovský nárast chudoby a nerovností. Organizujú sa na sociálnych sieťach a prostredníctvom médií. Ich protesty sú namierené proti spupnej politickej vrstve, ktorá ústami prezidenta viackrát prejavila pohŕdanie obyčajnými ľuďmi. (To najmenšie, čo mu vyčítajú, sú astronomické účty prezidentského páru na kozmetiku a skrášľovanie, keď mnohí ľudia, najmä
na vidieku, sotva prežívajú). Macron, tento bankový rothschildovský "krásavec" išiel poruke všetkým globálnym (nadnárodným) spoločnostiam, ktorým dal voľné pole na podnikanie, ekonomické problémy znášali len bežní ľudia. Neuvedomil si, že nemožno donekonečna znižovať daň bohatým
a ožobračovať zvyšok populácie. K pádu popularity a totálnej neobľúbenosti nadutého a samoľúbeho Macrona prispelo viacero rôznych škandálov, a tak protestujú už nielen žlté vesty, ale aj študenti i policajti, vodiči kamiónov, zdravotnícki personál a učitelia. Francúzska vláda sa obáva prevratu, a horúčavy z Paríža začínajú prenikať aj inde do Európy a ovocie hnevu sa postupne prejavuje v Belgicku, Holandsku i Nemecku.
Macron zrejme končí. Ešte sa pokúša o prežitie odpískaním (zrušením) svojich reforiem, výzvami "k národu" ale pred občanmi stojí už len ako "nahý kráľ", dnes už imaginárnej ríše, ktorú chcel vybudovať
.
