V nedeľu 1.marca 2020 zomrel významný latinskoamerický básnik a prekladateľ, teológ Ernesto Cardenal (nar.1925 v nikaragujskom mestečku Granada, v zámožnej rodine). Jeho pohnutý no zaujímavý život si Slováci sotva všimli, hoci je porovnateľný s takými známymi osobnosťami ako Gabriel García Márquez (Nobelova cena za literatúru), Pablo Neruda (čílsky básnik a politik, nositeľ Nobelovej ceny) alebo Fidel Castro. Ešte ako mladý študent v päťdesiatich rokoch bojoval proti Somozovej diktatúre, neskôr sa vzdelával v rodnej krajine, v Mexiku i USA, stal sa rehoľníkom a potom pokračoval v štúdiu teológie (vysvätený 1965). Po návrate domov založil na ostrovoch medzi chudobnými rybármi a neskôr aj umelcami spirituálnu komunitu (vzniklo dielo Evanjelium zo Solentiname).
Nebol len teológ a básnik ale aj všestranný umelec, najmä sochár a maliar.
Pripojil sa k oslobodzovaciemu sandinistickému hnutiu, a keď toto hnutie získalo moc, vymenovali ho za ministra kultúry ( 1979 až 1987). Neskôr však, keď vodca Sandinistického frontu Daniel Ortega začal prejavovať diktátorské sklony, verný svojim zásadám slobody, sa s ním rozišiel a proti novej diktatúre bojoval a priamo v uliciach ako výrazná autorita žiadal jeho demisiu.
Ernesto Cardenal bol jedným zo zakladateľov teológie oslobodenia (spolu s bratom Fernandom, Miguelom d'Escotom, Edgardom Parralesom a brazílskym rehoľníkom Leonardom Boffom), čo vyvolalo odpor konzervatívnych kruhov v katolíckej cirkvi. Teológia oslobodenia sa prihovárala za zlepšenie života chudobných a za skončenie ich vykorisťovania, nedostatok príležitostí a odstránenie diskriminácie a krívd pre široké masy v Latinskej Amerike.
Známe sú zábery z návštevy Jána Pavla II. v Nikarague (4.marca 1983), keď tento konzervatívny pápež tvrdo karhal a ponížil pred televíznymi kamerami a celým latinskoamericjým svetom už známeho básnika, teológa a mysliteľa tak, že ten musel obďaleč za lietadlom kľačať na kolenách. Hnev pápeža sa však týmto nekončil, potom mu odňal aj kňazský súhlas (suspensio a divinis).
Vo februári 2019 pápež František - po 35 rokoch Cardenala plne rehabilitoval (letmý pozdrav pre emeritného arcibiskupa Bezáka) a jeho cirkevné tresty zrušil, no to už bol básnik vážne chorý a v nemocnici prijatý na zlyhávanie obličiek.
Jeho návrat ako kňaza nemohol byť už viac symbolický: samotný biskup Managuy Managuy Silvio José Báez pred ním kľačal pri nemocničnej posteli a prosil básnika a revolucionára - katolíckeho kňaza o odpustenie i požehnanie.
Po zmiernení choroby stihol Cardenal venoval svetu svoje posledné skladby o vesmíre, smrti a za čo bude po nej, o perspektíve života na zemi, životnom prostredí na planéte, ktoré pripojil k širokému dielu, preloženému do viac ako 20 jazykov.
Hoci bol nominovaný na Nobelovu cenu štyrikrát, pre pre intrigy konzervatívnych kruhov ju nikdy nedostal (porotcovia tejto kedysi prestížnej ceny v posledných rokoch čelia rôznym škandálom, dokonca aj so sexuálným podtónom). Jeho dielo bolo však ocenené mnohými cenami ako Iberoamerická cena Pabla Nerudu za básnické dielo (2009), cena Maria Benedettiho (uruguajský spisovateľ, 2018), doktor Honoris Causa univerzity v Huelve, Španielsko, 2012), Cena kráľovnej Sofie za Iberoamerickú poéziu, 2012), čestný doktorát z univerzity vo Valparaise (2014). Okrem toho bol člen Mexickej akadémie jazyka a prezidentom medzinárodnej siete spisovateľov pre Zem (RIET). Len nedávno vyšlo jeho súborné dielo, ktoré má asi 1200 strán.
