Jazykov, ktoré môžu ašpirovať na takúto úlohu, je niekoľko. Ešte v r.1887 prišiel na svet umelý jazyk Esperanto
, do ktorého Poliak Ludwig Zamenhof takmer náhodilo a dosť subjektívne pozbieral slová z významnejších jazykov (bol to lekár, nie jazykovedec). Viedla ho myšlienka, že dorozumenie medzi národmi a štátmi by bolo lepšie, ak by existoval spoločný jazyk. No, či je to tak, by mohli hovoriť napr. štyri národy bývalej Juhoslávie (Srbi, Chorváti, Bosniaci, Černohorci), ktoré, aj keď hovoria prakticky tým istým jazykom, si dodnes nevedia prísť na meno... Zdá sa, že esperanto pomaly odíde do zabudnutia (tak ako predtým iný umelý jazyk Volapük) a zostane pre milovníkov kuriozít.
Dômyselnejšie si počínali tvorcovia jazyka Interlingua
(od r.1937), ktorí výber slov neponechali náhode, ale skôr štatistike s najväčším výskytom slov v európskych jazykoch. Výsledok bol taký, že takmer celý slovník je latinského, (prípadne gréckolatinského, pokiaľ ide o medzinárodnú terminológiu) pôvodu, ale gramatika je umelá, neživá a mechanická. Tvorcovia si príliš nelámali hlavu etymológiou a zákonitosťami vývinu jazyka. Preto sa jazyk veľmi neujal a len občas sa používa pri vedeckých článkoch. Zrejme by prospelo, keby sa univerzálnym jazykom stal živý jazyk. Môže to byť dnes všadeprítomná angličtina? O tom by sa dalo polemizovať, skôr by to mohla byť latinčina, ale výrazne modernizovaná (tak ako o tom sníval a písal istý pán Komenský, ktorý sa narodil v Uherskom Brode na Morave, ale rodičia boli pôvodom z dnešného Slovenska, no pochodil celú Európu a prezývali ho Učiteľ národov).
Romance, alebo novolatinčina
vychádza z tohto konceptu, nezastavuje sa však pri tradičnej latinčine (ktorá sa vlastne už od dôb renesancie prestala tvorivo rozvíjať a tak si pripravila cestu pre svoj zánik), ale pokračuje zovšeobecnením jazykových tendencií, ako ich poznáme z románskych jazykov (a angličtiny), reflektuje latinčinu stredovekú a hovorovú a neobmedzuje sa na staromilské napodobňovanie antických vzorov. Oproti iným jazykom má nezanedbateľnú prednosť - je to živý, ale neutrálny jazyk, neviazaný na žiadne etnické spoločenstvo alebo národ ani štát, náboženstvo, kultúru, ideológiu a s ohľadom na tradíciu, pestovanú vo všetkých končinách sveta, jej ovládanie nie je zložité.
Pre zjednodušenú latinskú gramatiku si romance rýchlo osvoja nielen tí, čo rozumejú taliansky, španielsky, portugalsky (čoskoro miliarda ľudí), ale aj frankofóni (a ich príbuzní Katalánci a Provensálci), a samozrejme všetci, čo rozumejú anglicky, teda väčšina ľudí tejto planéty. Preto má romance (novolatinčina) vynikajúce predpoklady stať sa moderným živým medzinárodným jazykom.
Je to pestrá reč, má regionálne odlišnosti, variabilitu v používaní synoným (odborne: polycentrický či pluricentrický jazyk, ktorý má viacero verzií). Možno ju použiť pri uhladenom vyjadrovaní, v rôznych literárnych štýloch i v slangu.
Na porovnanie veľmi jednoduchý text: 1.článok Deklarácie ľudských práv, ktorú prijala OSN v roku 1947
slovensky:
Článok 1Všetci ľudia sa rodia slobodní a seberovní, pokiaľ ide o dôstojnosť a práva. Sú obdarení rozumom a svedomím a majú spolu konať v duchu bratstva.
Romance (Neolatine):Declaratio universalis de directos humanos (adoptata ab /de, per/ Organizatione de Nationes Unitas)
Articulus 1.
Totas existencias humanas nascunt liberos et equales in dignitate et in directos. Sunt dotatos /praeditos/ ab /=de, cum/ ratione et /=de, ab/ conscientia et debent agere (=se comportare, gerere) in spiritu fraternitatis (=fraternaliter) unos cum (=versus, erga) alteros /alios/.
(v hranatej zátvorke iné prekladové možnosti)
Esperanto:Universala Deklaracio de Homaj Rajtoj
Artikolo 1
Ĉiuj homoj estas denaske liberaj kaj egalaj laŭ digno kaj rajtoj. Ili posedas racion kaj konsciencon, kaj devus konduti unu al alia en spirito de frateco.
Interlingua:Declaration Universal del Derectos Human
Tote le esseres human nasce libere e equal in dignitate e in derectos.
Illes es dotate de ration e de conscientia e debe ager le unes verso le alteres in un spirito de fraternitate.
španielsky: HispaneDeclaración Universal de los Derechos Humanos (de Organización de las Naciones Unidas)
Artículo 1
Todos los seres humanos nacen libres e iguales en dignidad y derechos y, dotados como están de razón y conciencia, deben comportarse fraternalmente los unos con los otros.
Anglicky:Universal Declaration of Human Rights
Article 1
All human beings are born free and equal in dignity and rights. They are endowed with reason and conscience and should act towards one another in a spirit of brotherhood.
Latinsky:Universa humanorum iurium declaratio (Unitarum Nationum Coetus)
I.Omnes homines dignitate et iure liberi et pares nascuntur, rationis et conscientiae participes sunt, quibus inter se concordiae studio est agendum.
Latinsky (alternatívny preklad):Universalis de jure hominum declaratio
I. Omnes homines liberi aequique dignitate atque juribus nascuntur. Ratione conscientiaque praediti sunt et alii erga alios cum fraternitate se gerere debent.