Som rád že aj „emotívny“ tréner hovorí v novinách tak pekne o hráčoch a o tom ako majú novinári „...písať o dobrom a radovať sa.“.
Má pravdu, pozitívna motivácia dokáže s výkonom veľa.
Len mám z toho tak trošku pocit ako keby sme si mali všetci nasadiť ružové okuliare a prehliadať chyby či zaváhania.
Hlavne u tých ktorí reprezentujú národ, štát, svojich voličov...
U tých na ktorých výkony sa skladáme všetci. či už v reprezentačnom športe, či politike,
je to riziko straty súkromia, či povinnosti informovať „akcionárov“ daň za výber profesie.
Tak ako ruskí hokejisti, ktorých novinári „načapali“ pri fajčení na hoteli – čo sa teda s predstavou vrcholového reprezentanta veľmi nespája, tak sa vraj teraz i naši hráči, po kritike predchádzajúcich výkonov s Novým Zélandom a Paraguajom , rozhodli nevyjadrovať sa po zápase pre médiá.???
Dôvod podľa trénera:“ ... tá kritika bola neúnosná...“
Verím že hrali tak ako mohli, ale keď to nebolo práve najlepšie, snáď nečakali že ich budú všetci chváliť?.
Ono je pekné si užívať slávu a mediálne potľapkávanie po pleci, záujem sponzorov, nadšenie fanúšikov.
Ale tak ako v súkromnom sektore, kde akcionári vyžadujú aby vedenie firmy podávalo o činnosti podniku objektívne a pravdivé informácie, či sa podniku darí alebo nie a za správne rozhodnutia inkasovali zaslúženú odmenu , na druhej strane za straty sa zodpovedali, tak a snáď i s morálnou nadstavbou reprezentácie, to o to viac platí pre reprezentantov štátu.
Tak aj naši reprezentanti a predstavitelia štátu musia rátať s oboma stranami kladov a rizík reprezentácie, keď už požívajú výhody, na ktoré sa všetci občania krajiny, ktorý reprezentujú, skladajú.
Išli do toho predsa dobrovoľne. A ak odopierajú tým, ktorým by sa mali zodpovedať možnosť byť pravdivo informovaní, je to značne arogantné a mali by si trošku premyslieť či majú na to, aby zvládali obe strany popularity a všetkého okolo, čo takáto „práca „ so sebou prináša.
