Politici Smeru reagovali na video Uhríka a Heredoša s úsmevom a vtipom o „fľaši kubánskeho rumu“.
Lenže dnes by sa im viac hodila fľaša kubánskeho umu.
Nie preto, že by rum nemali radi, ale preto, že by sa im zišla dávka jasného smeru – schopnosti stáť si za slovom.
Lebo zatiaľ čo doma sa Smer tvári ako neohrozený obranca suverenity, v Bruseli zrazu hovorí o „konštruktívnom dialógu“.
Byť doma hrdinom a v Bruseli kompromisníkom sa dá len dovtedy, kým sa človek neprepadne medzi stoličky.
A presne to sa Smeru podarilo.
Dvojaká reč ako pracovná metóda
Na Slovensku Smer burcuje proti emisným povolenkám a „bruselskému diktátu“,
no v Bruseli vysvetľuje, že hlasoval len „za technickú časť“ smernice.
Je to akási politická gymnastika – hovoriť všetkým všetko a sebe nič.
A výsledok?
Doma už nik neverí, že bojuje za ľudí,
a v Bruseli vedia, že bojuje len za seba.
Kubánsky um ako metafora konzistencie
Kubánci síce majú svoje problémy,
ale jedno im uprieť nemožno – vedia, kde stoja.
Majú jasný postoj, ktorý nemenia podľa toho, kto práve hovorí hlasnejšie.
A to je presne to, čo našej politike chýba: schopnosť byť čitateľný.
Smer by mohol aspoň raz preukázať, že jeho „boj proti EÚ diktátu“
nie je len kulisa pre domácu scénu,
ale aj skutočné presvedčenie, ktoré sa odváži obhájiť aj v Bruseli –
aj keď sa to nehodí do rétoriky dňa.
Rovnováha, nie lavírovanie
Sedieť na dvoch stoličkách sa nevypláca.
Najmä vtedy, keď na jednej sedí vytešená Leyenová
a na druhej skormútení občania Slovenska s plačúcim dieťaťom a unaveným dôchodcom.
Medzi nimi padá Smer – a spolu s ním aj zvyšky ilúzie,
že raz bude vedieť povedať to isté v Bratislave aj v Bruseli.
Možno by teda namiesto ďalšej fľaše kubánskeho rumu
bolo načase siahnuť po trochu kubánskeho umu.
Ten totiž pomáha postaviť sa pevne – a nielen balansovať medzi stoličkami.
